Žilinský Večerník

Peter Meluzin je po­važovaný za jed­nu z kľúčových osobností akčné­ho umenia 80. rokov, no i umenia inštalácie a vi­deo umenia 90. rokov. „Patrí k prvej generácii vi­deoumelcov na Slovensku a jeho videotvorba nafor­mátovala podoby súčasné­ho videoumenia,“ prezradi­la Mira Sikorová-Putišová, kurátorka výstavy Petra Meluzina s názvom v-idea.

DESAŤ VEĽKOLEPÝCH VIDEODIEL

Výpravnosť a technická náročnosť Meluzinových inštalácií, a najmä video­inštalácií sa výrazne pod­písala pod to, že ich autor približne dve desaťročia neprezentoval na samo­statnej výstave väčšieho formátu. V súčasnosti si v Považskej galérii ume­nia v Žiline môžete po­zrieť jeho samostatnú vý­stavu, na ktorej prezentuje desať videodiel. Pozostáva z troch častí. „Štyri diela na výstave pochádzajú zo zbierok Považskej galérie umenia v Žiline, Nitrian­skej galérie v Nitre, Sloven­skej národnej galérie v Bra­tislave a Prvej slovenskej investičnej skupiny,“ pre­zradila kurátorka. „Z troch diel sme urobili remake, čiže sme ich nanovo vyro­bili. Dve sú novšieho dáta a ostatné sa dali ľahko in­štalovať,“ pokračovala. Výstava, ktorú z ve­rejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, je na jednej strane akoby rešeršom z jeho obsiah­lej videotvorby s ťažiskom v 90. rokoch, no súčasne sa prostredníctvom nich predstavujú jej dôležité koncepcie. Novšími diela­mi z posledného desaťročia zároveň ponúka pohľad i na kontinuitu tvorby umelca.

PODÁVA AKTUÁLNY ODKAZ

„Ak by som mala hovo­riť o najtypickejšom prvku autora z hľadiska videoin­štalácie,“ prehovorila Mira Sikorová-Putišová, „tak do veľkej miery používa obra­zy – nájdené obrazy – sek­vencie, videá, ktoré boli v 90. rokoch dostupné. Boli to hlavne televízne obrazy, ktoré spracoval v rámci vi­deoinštalácie.“ Pravdaže, niektoré Meluzinove video­obrazy sú komponované aj autorsky. „Z dnešnej perspektívy sa TV obraz (s TV apará­tom) môže javiť ako zaují­mavý retroprvok, no chcela by som upozorniť na obsah, ktorý inštalácie sprostred­kúvajú, najmä čo sa týka vplyvu médií na nás,“ pove­dala. „Kedysi to bola televí­zia, dnes ju nahradil inter­net. Ale odkaz, ktorý nám Meluzin cez svoje diela podáva, je veľmi nadčasový, stále platný.“

PRINCÍP PARADOXU

Pre jeho videoinštalácie je tiež typický princíp para­doxu, ktorý môže byť vi­zuálny, ale je i výsledkom prekrývania sémantických vrstiev diela. „Z tematic­kého hľadiska sa jeho vi­deodiela vyjadrujú k otáz­ke súkromia i vonkajšieho spoločenského priestoru jedinca ovplyvneného ma­instreamovou vizuálnou kultúrou. Tvaroslovie diel zároveň prezrádza, že au­tor v nich často uplatňuje ikonografické prvky, kto­ré (stále) podliehajú ne­dotknuteľnosti až (prí­padnému) tabu v zmysle ohýbania ich významov, či ide napr. o nábožen­skú kultúrnu tradíciu ale­bo o fenomén, akým je smrť či pominuteľnosť je­dinca. Hoci ide o nosné témy neokonceptualizmu 90. rokov, pečať autenti­city do nej vtláča umelcov rukopis – v príklone k sub­verzii a parafráze nega­tív, ktoré priniesla masová kultúra, a snaha vyjadro­vať vážne veci prizmou absurdity a irónie,“ vysvet­lila kurátorka.

POMINUTEĽNOSŤ DIELA

Videoinštalácie Petra Me­luzina z 90. rokov boli li­mitované svojou exis­tenciou danou trvaním výstavy. Tento faktor „po­minuteľnosti diela“ je u au­tora markantný, najmä v súvislosti s ich veľkory­sým formátom a technic­kým aparátom. Na rozdiel od akcie (druhého ťažiska tvorby autora), kde je po­minuteľnosť automatic­kou súčasťou a prirodzene ústi do dokumentácie, sú hmotnými artefaktmi. Bý­vali realizované prakticky pre jednorazovú prezentá­ciu a takmer nikdy neboli inštalované opakovane. Výstavu videodiel Petra Meluzina si môžete prísť po­zrieť do galérie do 18. febru­ára. Vo štvrtok 15. februára o 17. h na derniére, spojenej s komentovanou prehliad­kou výstavy, zároveň Považ­ská galéria umenia v Žiline predstaví monografiu autora s názvom Peter Meluzin.