Každý obyvateľ vraj vyprodukuje ročne 339 kilogramov odpadu, z ktorého takmer polovicu (viac ako 45 %) tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Podľa novelizovaného zákona o odpadoch už viac takýto druh odpadu nepatrí do bežných košov, ale obyvatelia miest a obcí na Slovensku by ho mali zhodnocovať. Najlepšie v kompostéroch, ktoré by mali zabezpečiť práve samosprávy. Napríklad v Lietavskej Lúčke už takto separujú od roku 2015. „Komunálny odpad sme v našej obci vyvážali každý týždeň, ale aj tak stále vznikali rôzne divoké skládky. Keď sme si urobili prieskum, zistili sme, že skoro až 50 % komunálneho odpadu tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Začali sme teda uvažovať, ako riešiť kompostovanie. Či urobiť jedno veľké kompostovisko, alebo dať občanom kompostéry,“ hovorí starosta Lietavskej Lúčky Marian Sliviak.
ŠETRIA NA KOMUNÁLNOM ODPADE
V obci sa nakoniec rozhodli pre druhú možnosť a cez úspešný Envirofond zakúpili stolitrové kompostéry do každej domácnosti. „Mať kompostér je len začiatok, pretože treba vedieť, ako ho správne používať. V tomto nám veľmi pomohli členovia organizácie Priatelia Zeme, ktorí nám odprezentovali mnoho prednášok na túto tému. V rámci obce sme vydali rôzne bulletiny, medzi občanov rozniesli informačné letáky atď. Toto nám veľmi pomohlo. Už v prvom roku, ako sme začali kompostovať, sa traja občania z Lietavskej Lúčky v súťaži o najlepší kompost na Slovensku umiestnili v prvej päťke,“ prekvapuje starosta. Po roku urobili v obci kontrolu a zostali milo prekvapení. „Množstvo komunálneho odpadu pokleslo. Napríklad teraz namiesto raz za týždeň vyvážame odpad už len raz za dva týždne. Samozrejme, vo veľkej miere to zapríčinilo práve kompostovanie, ale to musí ísť ruka v ruke so separáciou. Ja to však musím zhodnotiť ako dobrú vec. Naši ľudia si na to zvykli, naučili sa kompostovať. Samozrejme, je s tým kúsok roboty, ale keď človek chce, všetko sa dá. A na dôvažok majú obyvatelia krásny kompost, ktorý môžu využiť vo svojej záhradke,“ konštatuje Marian Sliviak.
V ŽILINE KOMPOSTÉRY DO KONCA ROKA
O kompostovanie sa v tomto roku pokúsia aj obyvatelia Žiliny. Mesto už pre nich zháňa potrebné vybavenie. Celkovo chce zadovážiť päťtisíc, minimálne 600-litrových kompostérov. „Svoj kompostér dostane každá domácnosť v rodinnom dome. Dodanie kompostérov by malo byť zrealizované koncom roka,“ informoval hovorca mesta Pavol Čorba. V zmysle zákona o odpadoch by obyvatelia mali prioritne nádoby plniť odpadom zo záhrady, tzv. zeleným BRO, ktorý sa už musí zhodnocovať. Ide o pokosenú trávu, lístie či zvyšky po ošetrovaní drevín. „V kompostéri sa následne tento odpad prirodzeným spôsobom spracuje, zhodnotí a vznikne kompost, ktorý je možné spätne využiť na mieste vzniku tohto odpadu, na záhrade, trávniku,“ vysvetľuje hovorca mesta.
PRIEKOPNÍCI ŠKÔLKARI
Kompostovanie už niektorým Žilinčanom dávno nie je cudzie. Napríklad v Považskom Chlmci spracúvajú bioodpad v miestnej materskej škole pekných šesť rokov. „Kompostér pre MŠ Považský Chlmec zakúpilo OZ Budúcnosť Považského Chlmca v roku 2011 v rámci osvetovej kampane, keď nám na brehu priehrady chceli vybudovať regionálne centrum na spracovanie biologického odpadu vrátane reštauračného. Na úrade sme obhájili nesúlad projektu so životným prostredím a stavba bola zastavená,“ rozpráva Anna Smikoňová, predsedníčka OZ Budúcnosť Považského Chlmca. Členovia združenia považovali za povinnosť nielen proti centru protestovať, ale aj učiť obyvateľov, že zelený odpad nepatrí na skládku odpadov. Preto sa rozhodli začať od najmenších. „A tak detičky videli kompostér, hotový kompost v kýbliku, čudovali sa, že nepáchne, ale vonia zemou. O rok už z vlastného kompostéra spoločne s ujom Vakulom dávali kompost ku stromčekom v školskej záhrade. Deti vidia, aké dobré hnojivo to je a aké krásne tekvičky im na ňom na jeseň narastú. Zároveň sa učia, čo sa tam môže dávať a čo tam nepatrí,“ dodáva Anna Smikoňová.
