Ste riaditeľom Považského múzea v Žiline. Čo všetko je súčasťou vašej práce?
Mojou prácou je vytvoriť čo najlepšie podmienky na prácu svojim kolegom a dať im priestor a príležitosť nechať ich robiť, čo vedia najlepšie a v čom sú dobrí v intenciách stáleho rozvoja múzea. Od ľudí očakávam aktívny, kreatívny a predovšetkým tímový prístup.
Zabezpečujete množstvo podujatí, výstav, kurzov, prednášok. Môžeme nejaké spomenúť?
Práve máme za sebou konferenciu k dejinám cestnej dopravy. Pripravujeme prvú etapu novej, interaktívnej expozície na hrade Strečno. Na jeseň výstavu o dravých vtákoch. Mnohé menšie historické, či umelecké výstavy a prednášky. Podujatia pre školy ako hradná škola, či expedícia Budatínsky hrad, oživené prehliadky divadelnými etudami. Prechádzky do prírody s našimi odborníkmi na botaniku či zoológiu. Množstvo koncertov v spolupráci s viacerými agentúrami či hudobným centrom. Lákadlom budú opäť tradičné podujatia ako Zlaté časy budatínske, rínok a nočné prehliadky hradu Strečno, a podobne.
A čo najbližšie obdobie?
Najbližšie pripravujeme výstavu diel maliarky Matildy Čechovej, Spomenutú expozíciu na hrade Strečno, či mimoriadne obľúbené podujatie pre záhradkárov a pestovateľov Jarná Krása v spolupráci s OZ Malá Fatra. Otvorenie sezóny na hrade Strečno, či výstavu o kaligrafii v Sobášnom paláci v Bytči.
Aké podujatia sú vám blízke a prečo?
Mám rád multižánrové podujatia, ako sú Zlaté časy Budatínske a Budatínsky rínok. Je to pre rodiny, širokú verejnosť. Múzeum má možnosť prezentovať svoje témy a zároveň ponúkame aj „všeľudovú zábavu“ sprevádzanú veľmi príjemnou atmosférou. Taký bol aj minuloročný rínok.
Kultúra dostala „na frak“ najmä počas pandémie. Spomínate si na toto obdobie?
Pandémia bola obdobím, ktoré nás naučilo sa čeliť a vysporiadať sa s novými nepriaznivými situáciami. Mali sme čas na činnosti, ktoré sú verejnosti skryté. Prebiehali a stále prebiehajú revízie, práca so zbierkami vo fondoch a štúdium. Zároveň sme zistili, že práca v múzeu sa nedá úplne vykonávať z domu. A virtuálny svet, nevie nahradiť autenticitu zbierok a osobnej návštevy múzea.
Teraz je to zase energetická kríza? A prekvapili vás faktúry?
Faktúry nás veľmi prekvapili, zálohové platby za energie vyskočili enormne. Nastavili sme úsporné opatrenia a zároveň hľadáme cesty a využívame možnosti ako túto nepriaznivú situáciu zvrátiť. Zapájame sa do všemožných grantových schém, aby sme dokázali vykompenzovať prevádzkové náklady a znížili tak výdavky, čím by sme chceli udržať vyrovnaný rozpočet.
Hovorí sa, že kultúra je na Slovensku poddimenzovaná. Súhlasíte s tým?
Myslím si, že je to pravda. Nedostatok kultúry badať vo všetkom od vzťahov, cez prácu, až po politiku. Spoločnosť zhrubla a preto je potrebná podpora kultúry a jej zaradenie na najvyššie stupne dôležitosti. Ak bude kultúra prvá, ktorú budeme škrtať a bude „na chvoste“, utopíme sa v povrchnosti, gýčovitosti a bezhodnotovom svete egoistických a uzavretých prázdnych svetov, ktoré budú viesť k izolácii človeka a jeho koncu.
A ako je na tom Žilina? Sme kultúrne mesto?
Žilina je mesto s pomerne širokou kultúrnou ponukou, ale to nemusí hovoriť o jeho kultúrnosti. Myslím, že je tu veľmi veľa ľudí, ktorým na meste záleží a snažia preň urobiť čo najviac, by kultúrnym mestom stalo a aby sa tu dobre žilo.
Keď idete za kultúrou vy, kde zájdete?
Najviac do Novej synagógy či na Stanicu Záriečie. Pre mňa je kultúra aj stretnutie s priateľmi môjho okruhu.
Čo bolo a stále je vo vašej práci pre vás výzvou?
Výzvou ostáva robiť naše okolie lepším. Pokračovať v hľadaní cesty ako byť sprievodcom nielen po expozícii ale aj vo vzťahu k prírode a k spoločnosti.
Niečo viac o Michalovi Jureckom
Vzdelanie: VŠ história.
Vaše záľuby: hudba, literatúra, šport.
Obľúbené miesto v Žiline: Žilina celá.
Obľúbená kniha/hudba: naposledy sa mi páčil Kráľ z vydavateľstva Absynt a púšťam si hudbu 90. rokov.
Vaše obľúbené jedlo: hovädzie rezance so zeleninou a syrom.
Čo si najviac na ľuďoch vážite: úprimnosť a autentickosť.
