19-ročný stredopoliar je na hosťovaní v Senici spokojný. Pravidelne dostáva šancu v základnej zostave, proti Podbrezovej strelil svoj prvý ligový gól a do konca sezóny sa chce ukázať v čo najlepšom svetle: „Rád by som zabojoval o svoj veľký sen – pravidelne hrávať v základe MŠK Žilina.“
Ako ste prijali informáciu, že pôjdete na hosťovanie do Senice?
Všetko sa to udialo veľmi rýchlo. Bola sobota 5. septembra, ja na tréningu v Žiline a už v nedeľu som bol v Senici. Menší šok, ale pozitívny. Nikde inde ako v Žiline som nebol, prijal som to ako novú výzvu. Môžem povedať, že sa z toho nesmierne teším a na Záhorí som spokojný.
Nastupujete pravidelne v základnej zostave. Máte aj stabilný post či vás tréner Sabol v stredovej formácii rotuje?
V poslednom zápase proti D. Strede som začínal na pravom krídle, v druhom polčase som už hral v podhrotovej pozícii, kde sa cítim najlepšie. Myslím si, že post ofenzívneho záložníka mi sedí najlepšie. Tam som odohral skoro všetky zápasy.
Proti Podbrezovej pri výhre 3:1 v zápase 9. kola ste si otvorili strelecký účet vo Fortuna lige. Azda tie najkrajšie pocity i po príspevku do klubovej kasy?
To sa len ťažko opisuje, je to skutočne paráda. Náš pokladník Peter Pavlík ma ihneď „skasoval“, stálo ma to 100 eur a ešte niečo som musel dať ako prístupné. Kiežby ma naháňal ďalej za ďalšie góly, ktoré by znamenali výhry. Potrebujeme už vyhrať, s D. Stredou sme mali k tomu blízko, len sme to v závere príliš otvorili a neboli sme dostatočne trpezliví.
Ako na vás pôsobí Senica nielen po futbalovej stránke?
Tréningový proces sa podobá tomu v Žiline. Ešte sa musíme zohrať a bude to, verím, dobré. Sme tu super kolektív, rozumiem si so všetkými, no najviac asi s Jakubom Hromadom. Senica je malé útulné mesto, veľa času trávim v byte. Celkovo sú tu výborné podmienky a cítim, že tu môžem napredovať v mojom futbalovom raste.
Ozval sa vám niekto z realizačného tímu MŠK Žilina? Sledujú pozorne vaše výkony?
Verím, že áno. Môj sen je dostať sa do základu MŠK Žilina, naposledy som bol s trénermi po Michalovciach, keď som šiel pozrieť chalanov do kabíny. Ináč si nevoláme. S hráčmi som stále v kontakte a želám im samé úspechy, tá Podbrezová bola pre i pre mňa riadny šok. Pozeral som polčas na internete a bolo 1:0. Potom som len videl konečný výsledok a nemohol som tomu uveriť.
Juraj Vnuk
Snímka archív Michala Kleca
