Kedy vzniklo vaše občianske združenie?
Oficiálne sme ho založili v decembri 2014. Bol to nadväzujúci krok na aktivity, ktoré sa začali predtým. Fungovanie pod hlavičkou právnickej osoby nám umožnilo zapájať sa do súťaží o granty a chceli sme sa podujať aj na získaní 2 % daní.
Čo sa teda dialo pred založením?
Počas vysokej školy na bakalárskom stupni som sa mal učiť na skúšky, ale namiesto toho som sa ocitol na RELOVE summite v Prahe. Tu som prvýkrát počul o kompostovaní v interiéri pomocou dážďoviek. Mali tam veľmi pekný drevený kompostér a „obecně prospěšní společnost Kokoza“ tam prezentovala kompostovanie. Príroda a zvieratá mi boli blízke. V tom veku som hľadal zmysel, v čom by som sa mohol angažovať. Študoval som ekonomiku, ale nevedel som si predstaviť, čo presne budem robiť. Po roku som sa k tejto myšlienke vrátil, bližšie som si naštudoval materiály, začal som robiť doma prvé experimenty – kompostoval som na radiátore, vyskúšal som prvé dážďovky. Na jar 2014 som začal pripravovať projekt kompostovania na sídlisku.
Keďže som nebol právnickou osobou, o granty som žiadal pod svojím menom, aj preto mi prvé projekty neprešli. Na inžinierske štúdium som prestúpil na UNIZA, kde som projekt pripravoval v rámci voliteľného predmetu o podnikaní. Našiel som tu pár ľudí, ktorých téma zaujala, ponúkli mi spoluprácu, zapojili sme sa do súťaže pre vysokoškolákov. A keďže je možnosť zapájať sa do žiadostí o granty, vyplynulo z toho založenie OZ. Plusom bolo, že sme mali za sebou prvé aktivity a podklady. Prvý kompostér sme postavili na Predmestskej ulici v roku 2015.
Čím je vlastne zaujímavý kompost?
Bioodpad tvorí každý. Prečo z neho teda nevyužiť viac? My výslednému produktu radi hovoríme čierne zlato. Je to v podstate hnojivo, ktoré si pohodlne vytvoríte doma a môžete ho potom použiť pre svoje kvety v domácnosti alebo bylinky na balkóne.
Prečo vás osobne kompostovanie tak zaujalo?
Mne robí separovanie jednoducho radosť. Mám malý kôš, ktorý idem vysypať raz za dva mesiace... Mám tri veľké koše na separovanie ostatných zložiek, vynášam ich raz začas. Nie ako keď vidím suseda, ktorý ide za týždeň s dvoma plnými vrecami. V tomto to má pre mňa praktický význam. A potom ten neviditeľný – emocionálno-esteticko-duchovný. Úplne jednoduchá vec: mám vzťah k odpadu. Veď mnoho ľudí má teraz vzťah s aplikáciami v telefóne. Venujú im veľa času, ale pritom iba prijímajú to, čo im ponúka algoritmus. A ja takto venujem čas radšej odpadu. Umývanie, triedenie, vyhadzovanie, ale hlavne kompostovanie, teda premena odpadu na niečo užitočné. Baví ma aj to, že si musím pozisťovať veľa vecí, experimentovať, vyskúšať a potom vidím výsledok.
Za tých desať rokov sa vo sfére kompostovania v Žiline veľa zmenilo. Ako to vnímate vy?
Určite sa veľa zmenilo. Minimálne kontakt s bioodpadom. Veľa ľudí využilo možnosť, že dostali košíky a vrecká do domácnosti, čiže separujú aj tento druh odpadu. Niekto to zobral prirodzene, iný bol možno donútený rodinou. Sú aj ľudia, ktorí stále neseparujú. Určite sa mení aj povedomie ľudí, o dôležitosti separovania ale nemám konkrétne analýzy. Je to len subjektívny pocit. Osvety však je ešte stále málo.
Myslíte v tom, že ľudia ešte stále nevedia správne separovať odpad?
Nie všetci, ale nájdu sa takí, čo to ignorujú. Napríklad mikroténové vrecká nepatria do hnedej nádoby. Na bioodpad slúžia rozložiteľné biovrecká, či recyklované papierové vrecká. Alebo ŽIADNE! Bioodpad vieme vysypať do hnedej nádoby aj bez vrecka, stačí len trochu chcieť a UROBIŤ TO. A zároveň je to jednoduché a logické. Na konci procesu kompostovania by sa malo vyrobiť čierne zlato. A keď budú v odpade mikroténové vrecká, bude automaticky obsahovať kúsky plastu. Je veľmi ťažké od seba tieto dve časti oddeliť. Odpad z hnedých nádob sa dostane do veľkého drviča, predtým sa dá niečo málo ešte vyseparovať, resp. preosiať, ale v podstate to mikroténové vrecko zvyšuje nekvalitu finálneho produktu. Ktorý pôjde späť do našej pôdy.
Prečo myslíte, že sa ľudia kompostovania stránia?
Myslím, že veľa ľudí má ešte predstavu z dedín, z dvorov od starých rodičov, ktorí majú doma hnojisko. Môžu mať ešte strach z toho, že bioodpad bude tiež tak smrdieť. Áno, v niečom majú pravdu. Ak sa všetko nahádže na jednu kopu, príroda si síce poradí, ale bude to zapáchať. Originálne kompostovanie je za prístupu vzduchu, kde nemôže nič začať hniť a byť spľasnuté do jednej brečky typu hnoj. Tu je v tom prípade veľký priestor na edukáciu, ako správne kompostovanie funguje. Keď budete pri kompostovaní robiť pár jednoduchých vecí, zistíte, že je to bezzápachové, funguje to a za pár mesiacov máme vyrobené čierne zlato a môžeme ho dávať do záhradky.
Ako teda osloviť bežného človeka, aby sa zaujímal o bioodpad?
V podstate by sme mali najskôr definovať, aký je vlastne najväčší problém. Prečo nechce separovať? Je to o tom, že musí mať doma navyše jeden košík? Môžeme človeka motivovať, ale ak za tým nebude vidieť hlbší zmysel, môže to byť krátkodobý proces. Na niekoho môže zasa fungovať to, že z bioodpadu, za ktorého odvoz platí, vznikne hmota, ktorá sa vráti do zeme, pričom z procesu nevznikne zbytočný dym v spaľovni, prípadne metán a skleníkové plyny na skládke. Bude mu dávať zmysel, že z jeho odpadu vzniká niečo zmysluplné a znova využiteľné. V konečnom dôsledku ten produkt môže byť využitý aj v danej lokalite, kde býva, napríklad pri presádzaní stromov, sadení kvetov a pod. V podstate táto hmota môže byť využitá aj v mieste vzniku bioodpadu.
Z odpadu v hnedých nádobách sa ale zemina nevráti späť na to isté miesto. Sú preto lepšie kompostéry?
Komunitné kompostéry sú veľmi dobrým príkladom toho, ako tento návrat funguje. Na začiatku som sa inšpiroval Zürichom, kde 30-tisícové mesto malo minimálne sto komunitných kompostovísk. Je to ideálne aj z toho dôvodu, že nazbieraný bioodpad sa nemusí nikam odvážať do kompostárne, ale odpad sa priamo spracuje v mieste vzniku. Keby mali ľudia záhrady popri panelákoch, mohli by využívať práve hnojivo z komunitných kompostérov. Ideálny stav je spracovať bioodpad v mieste vzniku. Je to ekonomické, ekologické aj zmysluplné.
Fungovalo to takto aj s kompostérmi, ktoré ste mali v meste?
Na začiatku to bol úspech. Vytvorili sme prvé čierne zlato na sídlisku. Bolo to asi 600 l kompostu vytvoreného z okolitého bioodpadu. Vtedy sme to mali nastavené na komunitné využívanie: za to, že sa ľudia zapojili, dostali naspäť kompost. Použil sa na záhradky pred panelákmi, kde sa dokonca uchytili aj paradajky. Vtedy sa veľmi rozprúdila aj debata o správnom separovaní a spätná väzba bola naozaj pozitívna.
Potom ľudia začali viac separovať vďaka hnedým nádobám a zvykli teda vyhadzovať bioodpad aj do kompostérov a začalo byť toho príliš veľa. Dva kompostéry na pravidelné separovanie z tisíc bytov je málo. Naše posledné kompostéry sme presunuli do komunitnej záhrady na Bajzovej, ktorú momentálne využíva a venuje sa im OZ ZAKOZA.
Musí sa niekto o kompostér starať?
Áno, ak to nie je automatizované. Mojou víziou vtedy bolo zapájať ľudí, ktorí nemajú prácu. Dokonca som takto zamestnal dvoch bezdomovcov. O kompost sa starali aj ľudia, ktorí dostali trest odpracovať si hodiny pri verejnoprospešnej práci. Vízia je však jedna vec a realita druhá. V Zürichu napríklad majú niečo ako mestského kompostmajstra, ktorý kontroluje podmienky, aby všetko správne fungovalo. Zabezpečí, aby všade bolo dostatok štiepky alebo uhličitých materiálov, ale zároveň si to komunita udržuje sama. Kompostovanie je proces, ktorý treba mať pod kontrolou. Príroda si poradí, ale ak to chceme mať efektívne, plynulé a komfortné, musíme do toho zapojiť aj ľudskú ruku.
Kompostovať sa dá rôzne. Nás zaujal proces pomocou dážďoviek. Kto vlastne doma chová dážďovky?
Určite sa na Slovensku nájde už pár tisíc ľudí, ktorí tak robia. Dokonca sme na prvých veľtrhoch zistili, že kompostovanie pomocou dážďoviek na Slovensku fungovalo tak pred tridsiatimi rokmi. Ale teda kto chová dážďovky? Ten, kto chce mať doma aj malé dobrodružstvo, mať doma kúsok prírody. Možno nastane niekoľko prekážok, ale v podstate chov nie je až taký náročný. Primárne však po dážďovkách siahne ten, pre koho je prioritou práve výsledný produkt – hnojivo. Láka ho výroba vlastného domáceho hnojiva, ktoré môže použiť na svoje vlastné účely, čo je hlavnou motiváciou. Splní si tak vlastne aj dôležitú podmienku – svoj vlastný bioodpad si spracuje na mieste jeho vzniku.
Častými zákazníkmi sú u nás aj rodiny, ktoré takto edukujú svoje deti. Tie to fascinuje. Dážďovky privátne voláme novodobé domáce zvieratká, resp. domáce zvieratká budúcnosti. Síce nie sú na maznanie a venčenie, ale je z nich veľký úžitok.
Ako vyzerá taký domáci kompostér s dážďovkami (vermikompostér)?
Môže to byť nenápadná nádoba, pripomínajúca kus nábytku. Alebo môže byť aj skrytá niekde v domácnosti, najčastejšie asi pod drezom alebo pri klasickom odpadkovom koši. Miesto umiestnenia by malo byť ideálne celý rok rovnaké, aby mal stabilnú teplotu. Určite nie pri radiátore alebo na balkóne pre veľké teplotné výkyvy.
Ako to vlastne funguje?
Do nádoby sa nasadia dážďovky s tzv. podstielkou, aby mali prostredie na fungovanie hneď od začiatku. Podstielku treba do procesu stále dopĺňať. Teda vlastne okrem odpadu treba do vermikompostéra pridávať aj niečo prírodné zvonku. Kuchynský bioodpad (alebo aj tráva) patrí do tzv. dusíkatých materiálov, teda sa rýchlo rozložia. K tomu treba na vyváženie dodávať uhlíkatý materiál, teda napríklad všetko, čo pochádza z dreva – lístie, kôra, drevná štiepka, hobliny, piliny, či recyklovaný papier (obaly z vajíčok alebo kotúčik z toaletného papiera). Takže na začiatok treba pre dážďovky vytvoriť prostredie, následne ho udržiavať a ešte k tomu potrebujú pravidelné kŕmenie – teda pridávať zvyšky, ktoré my už nezjeme.
Zjedia všetky zvyšky z kuchyne?
Úplne všetko nie. Lepšie sa im spracovávajú dužinaté a vodnaté produkty ako šupky, zvyšky z paradajok a podobne. Zemiaky a koreňovú zeleninu „zjedia“ pomalšie. Väčšinu bioodpadu rastlinného pôvodu dážďovky vedia spracovať. Citlivejšie sú napríklad na silne aromatické a potraviny s antibakteriálnymi vlastnosťami ako cibuľa, cesnak, zázvor. Tie odporúčame vo veľmi malých množstvách, lebo im oslabuje mikroflóru. Najväčší problém je teda v tom, že sa tam nesmie hádzať nič živočíšneho pôvodu.
Takže áno, stále si majitelia dážďoviek budú musieť separovať niektoré veci do košíka na bioodpad. Varené a pečené zvyšky jedál sú stále kompostovateľné, preto je ich dobré hádzať do hnedých nádob. Dážďovky sú v podstate vegánky, ale do vermikompostéra sa môžu napríklad hodiť škrupinky z vajec. Obsahujú veľa vápnika, ktorý sa postupne uvoľňuje, preto obohatia výsledný produkt, ale ťažko sa rozkladajú celé, takže bude kompost obsahovať stále malé časti škrupiniek.
Malý vermikompostér vyprodukuje určité množstvo čierneho zlata. Ak však niekto nemá toľko kvetov, kde môže toto hnojivo ešte využiť?
Vzniknuté hnojivo už nie je odpadom, takže ho môžeme použiť na čokoľvek. V najhoršom prípade vysypať napríklad pod nejaký stromček pri svojom paneláku, do trávy, ku kvetom. Nie sú toho tony, takže to neuškodí. Ale napríklad existujú ľudia, ktorí by ho radi privítali u seba doma. Takže by sa možno stačilo spýtať pár ľudí, susedov, či by chceli dobrý kompost pre svoje kvety a záhradku. Alebo si treba založiť komunitnú záhradku, kde kompostu nebude nikdy dosť (úsmev). Pozdravujem ZAKOZA na Bajzovej ulici.
Ďalšou technikou kompostovania je bokashi. V čom je rozdiel?
Je to úplne iná metóda, ktorá pochádza z Japonska. Funguje na báze fermentácie. Je bez prístupu vzduchu a presypáva sa s tzv. bokashi zmesou, teda materiálom, ktorý podporuje tvorbu iných efektívnych mikroorganizmov. Tie napomáhajú rozkladu bioodpadu, ale nepremenia ho na finálne hnojivo. Je to sfermentovaný bioodpad, ktorý je už sčasti zbavený vody, a môžeme povedať, že je to medzistupeň pred vznikom hnojiva. Do bokashi kompostéra sa zbiera bioodpad, v tomto prípade aj živočíšny. Výhodou je, že sa doň zmestí viac odpadu, teda môže byť ďalšou alternatívou pre tých, ktorí hľadajú odpoveď na otázku, prečo separovať bioodpad. Namiesto koša budú využívať tento kompostér, nebudú musieť chodievať so smeťami tak často. Výstup vedia dať potom do kompostéra. Nádoba je v tomto prípade aj dokonale hermeticky uzavretá, preto sa nestane, že na odpad prídu mušky. Je to vynikajúca alternatíva, len sa nesmie zabúdať, že výsledný produkt ešte nie je hnojivo, teda sa musí niekde ešte spracovať.
Kde teda môžeme použiť toto „medzihnojivo“?
Ideálne zapracovať do pôdy, do ktorej budeme za nejaký čas sadiť. V meste sa to môže vysypať priamo do hnedej nádoby. Prípadne, ak by mal človek chuť a priestor, vie si hnojivo dotvoriť aj na balkóne. Stačí trochu hliny alebo starého kompostu, premieša sa a na balkóne to dozreje. Vznikne homogénna zmes, ktorá sa dá použiť pod sadenice a podobne.
Čomu sa OZ venuje v súčasnosti?
Pod hlavičkou OZ Kompostujme prevádzkujeme enviro-friendly eshop Kompostujme, vďaka ktorému poskytujeme riešenia pre zelenší život a šírime kompostovanie pomocou dážďoviek v záhrade aj v pohodlí domova. Občasne realizujem prednášky a workshopy o kompostovaní pomocou dážďoviek pre rôzne cieľové skupiny. Tiež nepravidelne radíme ľuďom z celého Slovenska, ako kompostovať, ako používať prírodné hnojivo vermikompost a kompost do svojich záhradiek.
Ako vidíte budúcnosť separovania?
Bez záujmu a iniciatívy občanov? Bez intenzívnej, kontinuálnej a dlhodobej osvety zo strany mesta alebo štátu? Napriek zavedenému systémovému zberu? Biedne. Nádej tu však je, pretože separovať bioodpad sa začalo viac ako 3 roky dozadu a vždy je a bude čo zlepšovať.
Kto je Michal Vavrík (32)?
Pochádza zo: Žiliny
Vyštudoval: Ekonomiku a manažment podniku v Brne a v Žiline
Najväčší úspech: keď sa v niečom prekonám
Životný cieľ: spoločný projekt s milionármi zo sveta
Najlepší relax: sauna, beh
Obľúbené jedlo: tvaroh s ovsenými vločkami, hrozienkami, rôznymi semienkami, corn flakes, podrvenými orechami aspoň 2 druhy, s kakaom alebo karobom, rozmixovaný banán v mlieku s vajcom a trochu škoricového cukru na rôzne spôsoby :)
