Hlavný tréner žilinských hokejistov podpísal pred sezónou s klubom dvojročnú zmluvu a i on sám verí, že dostal dostatočný priestor na koncepčnú prácu. V našom rozhovore sa dotkol viacerých tém ohľadom žilinského hokeja.
Máte za sebou bohatú hráčsku kariéru spojenú najmä s tímom Košíc, lenže do reprezentácie Česko‑Slovenska ste sa dostali len na jeden turnaj. S odstupom času nad tým ešte premýšľate?
Mal som v tom čase výbornú formu, stal som sa najlepším obrancom federálnej ligy a mal som tú česť dostať sa aj do národného mužstva (5 štartov v decembri 1989, pozn. autora). V tej dobe bolo náročné sa dostať do nároďáku. Mal som možno aj tú smolu, že v tom období pôsobili vo federálnej lige len Slovan a Košice a pre Slováka bolo veľmi ťažké sa prebojovať do záverečnej nominácie na svetový šampionát. Človeka to mrzí, no musí sa pozerať
dopredu.
Diskusiu oživil svojím vstupom Miroslav Mackulín –
známy mentálny tréner slovenských športovcov.
Potom sa vaša kariéra presunula do zahraničia, postupne ste sa stali trénerom. Bolo to rozumné rozhodnutie?
Z federálnej ligy som odišiel do Fínska a potom som pôsobil vo Francúzsku ako hrajúci tréner. Pomáhal som pri raste mladých hráčov a prvýkrát som pričuchol k trénerskému remeslu. V podstate som mal na starosti 4 mužstvá a od rána do večera som bol v jednom kolotoči a tie peniaze si musel skutočne zaslúžiť. Takto som začal svoju trénerskú kariéru a vôbec neľutujem.
Debatu si nenechali ujsť ani viacerí skalní priaznivci žilinského hokeja.
Samozrejme, veď máte majstrovský titul v role trénera z Košíc v sezóne 1998/1999.
Byť najlepší v danej sezóne je nádherný pocit, to niet o čom. Rád by som podotkol, že som prvý Slovák, ktorý získal poľský titul v sezóne 2009/2010 s tímom Nowy Targ. Potenciál v Poľsku je obrovský a ja si tento triumf veľmi vážim. Keby ste boli aj v Bangladéši a boli najlepší, tak klobúk dole. Úroveň hráčov je, pochopiteľne, iná, no náročnosť práce je všade rovnaká.
Po piatich rokoch v Poľsku prišla ponuka zo Žiliny v rozbehnutej sezóne 2011/2012. Neváhali ste ani sekundu?
Preberal som mužstvo na poslednom mieste po trénerovi Pénzešovi a vtedy bol v tíme veľký hráčsky potenciál. Podarilo sa mi vyžmýkať z hráčov maximum a dosiahli sme po základnej časti neuveriteľné 6. miesto. Naozaj, veľká smola, že Slovan skončil na 3. mieste. Ja som presvedčený, že v tej eufórii by sme hociktoré iné mužstvo spravili. O sile Slovana svedčí, že v tej sezóne sa stal aj majstrom Slovenska.
Vraj máte z tých čias jeden rest, pretože ste nespravili víťazné kotrmelce na námestí. Čo s tým chcete robiť?
Nastupoval som k mužstvu a čakali nás Košice, kde som toho zažil veľa. Bola stávka, že ak vyhráme, spravím kotrmelce. Lenže veľmi nasnežilo a skutočne sa mi do toho nechcelo, ešte k tomu na námestí. Teraz verejne sľubujem: za postup do play-off kotrmelce bez žiadnych výhovoriek.
Prečo ste prikývli po troch rokoch strávených v Poprade opätovne sa vrátiť do Žiliny? V našich končinách ste podpísali nevídanú, až dvojročnú zmluvu.
Mám tu veľa priateľov a v klube je obrovský potenciál. Vzhľadom na zázemie a históriu žilinského hokeja nie je predsa možné, aby Žilina bola stále posledná. Pre mňa je to veľká výzva. Ľahké je pracovať, ak máte množstvo financií a poviete si, akého hráča chcete a dostanete ho. Tu sú nastavené jasné finančné pravidlá, i preto je pre mňa motivácia pracovať s našimi hráčmi a dostať sa do play-off. Ja im verím a ideme za tým, aby sme tento cieľ naplnili.
V minulom týždni sa na klubovom webe zverejnili platy hráčov. Vnímate to pozitívne?
Nemám s tým žiadny problém. V zahraničí to tak nefunguje, jeden hráč nevie, koľko má druhý. Majú sa starať sami o seba a makať, aby mohli ďalšiu sezónu požiadať vedenie o navýšenie. V NHL sa zverejňujú platy, avšak bez bonusov, reklamných zmlúv a iných bonifikácií či zdaňovania v konkrétnom štáte.
Ste spokojný s hráčskym kádrom pre túto sezónu Tipsport ligy?
Nie som a ani nebudem. Asi ako každý tréner. Všetko bolo zle nastavené, najmä prípravné obdobie v lete. Nie je predsa možné, aby mladí hráči trénovali individuálne s kvázi kondičnými, či ja ich volám internetovými trénermi. Nevedia o hráčovi nič, na ktorom poste hrá a čo potrebuje alebo mu chýba. Je neuveriteľné, že hráči dajú prednosť tejto možnosti ako trénovať spoločne s mužstvom zadarmo. Sú to však hriechy minulosti, veľa vecí sme museli zmeniť a nanovo nastaviť. Chcem hráčom vštepovať iné smerovanie, aby mali v tej ďalšej sezóne ešte lepšiu prípravu.
Ak však hráč nemá s klubom podpísanú zmluvu, prečo by mal trénovať s mužstvom?
Súhlasím. Avšak, prečo potom zaplatí osobnému trénerovi peniaze, aby ho pripravoval a nejde s mužstvom zadarmo? Treba to nastaviť, aby hráči dostali také podmienky i počas letnej prípravy, aby bola spokojnosť na oboch stranách.
Príprava potom bola až príliš hektická?
Za sedem týždňov predsúťažného obdobia absolvovali hráči toho fakt dosť veľa. Keďže nebol k dispozícii ľad v Žiline, našťastie sa vybavilo Námestovo. Inak si neviem predstaviť, v akom stave trénovanosti sme teraz. Dokopy dva týždne hráči dreli 7 hodín a večer prišli do Žiliny do hotela či domov a na druhý deň znova. Chcel som vidieť všetkých žilinských hráčov a zistiť, aký je ich stupeň a či majú na našu najvyššiu súťaž.
Spomínate žilinských hráčov, vlastných odchovancov, to je téma sama osebe. Kde je podľa vás problém?
Je veľa hráčov, čo premrhali svoj talent. Pred štyrmi rokmi pri mojom pôsobení boli v základnej zostave Kubiš, Jarab, Linet a Niník. Teraz reštartujú kariéru alebo behajú po prvých ligách. Pýtam sa, kde sa stratili? Ide aj o koncepčnú prácu, pretože ak sa za sezónu vymenia dvaja tréneri, tak tým trpia aj mladí hráči, domáci odchovanci. Musí byť priestor pre toho trénera. Teraz osobne už viem, ktorí odchovanci áno a ktorí nie. Predstavte si, že príde opäť nový tréner a on si donesie nových hráčov. Proste, musí byť koncepcia, aby sme posunuli žilinských mladíkov niekde inde.
Zatiaľ ste odohrali zápasy Tipsport ligy na súperových klziskách. Je to náročné najmä na psychiku?
K tomu sme všetky prípravné zápasy hrali vonku. Je to náročné na cestovanie a regeneráciu. Cítiť to. Verím, že ak by sme mali Košice doma, tak určite vyhráme a to isté platí aj pre súboj v Martine. S počtom bodov sa dvíha sebavedomie, hra aj forma. Ak by sme mali o štyri body navyše, tak nám to nechýba. Spomeňte si na Banskú Bystricu minulú sezónu, hrali v Brezne a boli na poslednom mieste, a to s iným kádrom ako my.
Nemali ste ambíciu angažovať Rudolfa Hunu, možno na Slovensku je známa trojica bratov Šťastných?
Spomínam si, že som proti nim mal tú česť hrať v drese Košíc. Boli to skvelí hráči a dokázali nám obrancom spraviť neraz poriadny kolotoč. S Rudolfom Hunom sme rokovali, všetko stroskotalo na zranení obrancov a robíme všetko preto, aby sme doplnili mužstvo týmto smerom. Bol by som nekonečne šťastný, ak by Rudolf Huna hral v Žiline.
Vy máte nejakého obľúbeného hráča?
Takto to neberiem, no predsa len mám Švéda Erika Karlssona z Ottawy. Je až neuveriteľné, ako sa vyprofiloval na špičkového obrancu. Inšpirácia aj pre našich hráčov, aby sledovali hráčov na svojich postoch. Neuveríte, niektorí naši hráči ani nemajú potuchu. I to sa musí v Žiline zmeniť.
Nebudeme musieť očakávať rapídnu obmenu kádra, ako napríklad v minulej sezóne?
Určite to nebude tak, pretože hráči musia mať našu dôveru a oporu. Môže dôjsť k nejakým výmenám, no nebude to také výrazné ako v minulej sezóne.
Ako vnímate Tipsport ligu a novinky z dielne Richarda Lintnera pre túto sezónu?
Úplne zbytočne sa dehonestuje naša súťaž. Zahraniční hráči v Poprade ako brankár Masalskis, momentálne brankár KHL a Stals, obaja reprezentanti Lotyšska, si dávali prekladať články a pýtali sa, prečo verejnosť nemá pozitívny ohlas voči súťaži... Treba to nakopnúť marketingovo, ale aj finančne. Netreba chodiť ďaleko, v Česku je každý jeden zápas pred i po ňom výborne zhodnotený v televízii i v novinách. Pýtal som sa komentátorov z RTVS, či to je reálne aj u nás. Hovorili, že áno. Len celé play‑off, ako robia Česi, by stálo tak 30‑tisíc eur. Na Slovensku sú šikovní ľudia, len nie sú financie. Ako je možné, že najpopulárnejšie športy futbal a hokej nemajú detailný rozbor každého majstrovského zápasu v Športe? Verím, že Rišo Lintner a jeho iniciatíva naštartuje pozitívne zmeny.
Z pohľadu trénera je aktuálna situácia až príliš napätá?
Treba povedať, že tie zväzové stanovy sú od roku 1993 a vôbec sa nemenili. Malo sa to všetko skôr pripraviť, pretože v deň volieb niečo iniciovať je neskoro. Ja som za, aby sa dala týmto ľuďom voľnosť a nech vstúpia do slovenského hokeja a uvidia, že to nie je ľahké. Obdivujem všetkých ľudí, čo dávajú vlastné peniaze do hokeja. Nie každý to dnes dokáže, i keď má na to. Aj nový zákon o športe snáď pomôže, aby týchto ľudí bolo viac. Pochopiteľne, nech to dopadne len a len pozitívne a slovenský hokej napreduje.
Ak máte voľný čas, ako ho využijete?
Vypnem v posilňovni a sledujem všetky veľké športové podujatia svetového rangu.
Popri povinnostiach vám ostane dostatočný čas na dovolenku s rodinou?
Pre manželku je to náročné, pretože som stále preč. Mám dvoch synov, a tých som dal na tenis. Jeden z nich bol veľký talent, vyhrával zápasy nad Lukášom Lackom či Filipom Poláškom. Len ma to stálo neskutočne veľa peňazí, zrušili sa strediská mládeže a na sezónu som potreboval 5 – 6 miliónov korún. Moja dovolenka s rodinou bola na tenisových dvorcoch.
Juraj Vnuk
Snímky Ľubomír Rendár
