Ako uvádza Súdny dvor EÚ vo svojej tlačovej správe zo 4. júla, už v roku 2013 prvýkrát skonštatoval, že Slovensko si tým, že povolilo prevádzkovanie skládky odpadov v Považskom Chlmci bez plánu úpravy a bez toho, aby bolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či táto skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke, nesplnilo povinnosti, ktoré vyplývajú zo smernice o skládkach odpadov a porušilo tak právo Európskej únie. Udelenie miliónovej paušálnej pokuty má byť podľa Súdneho dvoru EÚ sídliacom v Luxemburgu účinným spôsobom v rámci prevencie podobného porušovania práv do budúcnosti. Prevádzkovanie skládky, ktorá vznikla ešte v 50. rokoch, bolo v minulosti terčom kritiky mnohých miestnych obyvateľov či občianskych aktivistov.
ŠKODÍ ĽUĎOM AJ ŽIVOTNÉMU PROSTREDIU
„Keďže komisia sa domnievala, že Slovensko ešte stále neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z roku 2013, v roku 2016 sa rozhodla podať na Súdny dvor EÚ proti nemu druhú žalobu o nesplnenie povinnosti, v ktorej navrhla uloženie peňažných sankcií. Ku dňu uplynutia lehoty stanovenej vo výzve vydanej komisiou nebolo prijaté žiadne konečné rozhodnutie o pokračovaní prevádzkovania predmetnej skládky alebo o jej uzatvorení,“ upozorňuje v tlačovej správe Súdny dvor EÚ. Prípad so skládkou odpadov v žilinskej mestskej časti Považský Chlmec trvá už roky. Rozhodnutie, že dôjde k jej uzatvoreniu a zrekultivovaniu, malo byť podľa európskej smernice o skládkach odpadov vydané ešte v roku 2009. „Činnosť skládky však vtedajšie úrady predlžovali tým, že povolili vytvoriť novú časť skládky. Tá síce technicky vyhovovala, ale bola súčasťou nevyhovujúcej skládky ako celku,“ vysvetľuje v stanovisku ministerstvo životného prostredia. K naplneniu rozsudku z roku 2013 teda nedošlo, skládka odpadov nebola uzavretá a zrekultivovaná, Súdny dvor Európskej únie preto pristúpil k uloženiu sankcií.
PREKÁŽKOU SÚ VLASTNÍCKE VZŤAHY
Ministerstvo životného prostredia však vo svojom vyhlásení deklaruje, že v súvislosti s výskytom skládok odpadov prijalo od roku 2016 dôležité opatrenia a počas tohto obdobia došlo k uzatvoreniu dvoch častí predmetnej skládky. „Posun v rámci skládky nastal v roku 2016. Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) práve vtedy vydala integrované povolenie na definitívne uzatvorenie a rekultiváciu skládky s právoplatnosťou od 24. novembra 2016. Toto rozhodnutie sa však týkalo len dvoch častí skládky. Na tretiu časť sa rozhodnutie nevzťahovalo z dôvodu nevyriešených vlastníckych práv k pozemkom pod skládkou,“ argumentuje rezort vo vyhlásení. K úplnému uzatvoreniu skládky v Považskom Chlmci preto v tom čase nedošlo.
SKLÁDKU UZAVRÚ, POMÔŽE NOVELA ZÁKONA
Práve nevyriešené vlastnícke práva k pozemkom sú podľa ministerstva výraznou prekážkou pri riešení takýchto problémov. Envirorezort sa však proti tomu rozhodol bojovať, pripravil novelu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania, ktorá platí od júla. „Reaguje na situácie, kedy niektorí prevádzkovatelia skládok síce odpad ďalej nenavážajú, no neplnia si povinnosť skládku uzatvoriť a rekultivovať ju na vlastné náklady, pričom ako dôvod uvádzajú, že nemajú vyriešené vlastnícke práva k pozemkom pod skládkou,“ konštatuje rezort životného prostredia. Pokiaľ sa stane, že k dohode prevádzkovateľa s vlastníkmi pozemkov nedôjde, vo väčšom rozmere tak môže zasiahnuť SIŽP, a síce pokiaľ to bude potrebné, slovenská inšpekcia má podľa ministerstva životného prostredia kompetenciu vydať rozhodnutie, že v ďalšom konaní o uzatvorení skládky nebude potrebný súhlas vlastníka pozemku. O takéto rozhodnutie už inšpekcia začala aj konanie, na základe ktorého dôjde k definitívnemu uzavretiu a rekultivácii aj poslednej časti skládky v žilinskej mestskej časti Považský Chlmec. Minister životného prostredia László Sólymos (Most- -Híd) pre TASR povedal, že by chcel, aby k tomuto kroku došlo do dvoch mesiacov. Ako ďalej upozornil, nová legislatíva dokáže pomôcť aj ďalším slovenským skládkam odpadov, ktoré môžu mať rovnaký problém ako skládka v Považskom Chlmci.
