Vy ste ostro bojovali za nižšie financie pre nového súkromného investora, prečo?
V hre nebolo len 75 tisíc eur finančne , ale i 255 tisíc eur v nepriamej, takzvanej nefinančnej podpore. Ide o ďalšie reálne peniaze, ktoré mesto musú fyzicky uhradiť. Vysoké sumy za prevádzku zimného štadióna. Súkromnému investorovi dáme teda dokopy 330 tisíc eur, plus klub získa ďalšie zdroje z reklamy či organizovaní kultúrnych akcií na štadióne.
Priama dotácia vo výške 75 tisíc je podľa vás veľa?
V porovnaní s inými klubmi sa mi to zdá dosť nespravodlivé. Ak by som aj dala nefinančné plnenie nabok a čisto hovorila iba o 75 tisíc eur, tak je to obrovská čiastka v porovnaní s dotáciou iných športov v Žiline. Preto som mala snahu dotáciu pre hokej znížiť, aby to bolo spravodlivé. Primátor už dávnejšie avizoval novú koncepciu podpory športu, tá však doteraz nie je pripravená. Mal by byť nastavený jasný kľúč podpory športu v meste. Týmto krokom sme si vytvorili precedens. Dávame konkrétnemu športu na tri roky 75 tisíc eur a potom čo tie ostatné? Ako budú vyzerať pravidlá podpory športu, budeme spravodliví ?
Hokej má svoje finančné špecifiká ako výstroj či ľadová plocha, teda aj náročnosť na financie. Nie je to podstatný fakt ?
Berieme do úvahy, že každý šport má rôznu finančnú náročnosť a bola snaha to aj zohľadniť. Ak si ľudia všimli, tak ozval sa poslanec Ondrej Šoška, že basketbal dva roky nedostal od mesta ani euro. Tiež máme úspešný futbalový klub MŠK Žilina a dostali od nás podporu 12 tisíc eur, a aj to smerovalo na mládež. Ďalšou položkou pre hokej je ročná dotácia pre mládežnícky klub MsHKm Žilina vo výške 60 tisíc eur. Nám išlo o iný pohľad koncepčného nastavenia, o to, koľko ideme dať peňazí do jednotlivých športov. Kontaktovali ma už niektoré kluby a aj im sa zdá, že je to skutočne nespravodlivé.
Vo verejnosti sa rovnako množia otázky, že prečo takto podporovať neznámeho súkromníka. Súhlasíte?
Podľa mňa je naozaj dosť podstatný moment, že od teraz je to súkromný klub. Áno, v minulosti išlo do hokeja viac než 800 tisíc ročne ako mestkému klubu, ale teraz ideme platiť peniaze súkromníkovi. Nielenže mu zaplatíme náklady na výdavky za štadión, ale dáme mu navyše 75 tisíc každý rok na činnosť. Mne sa to zdalo,naozaj, veľa.
Nepriame dotácie od mesta sa podarilo v niektorých bodov skresať?
Majú ľadovú plochu v rozsahu 4 hodín nad rámec tréningov, o ktoré si požiadali. Rovnako majú zadarmo využívanie priestorov s celým zázemím od šatní, kancelárskych priestorov, posilňovne a majú aj príjmy z bufetov. V návrhu zmluvy boli tiež zahrnuté spoločenské akcie na štadióne, z ktorých výnos nepôjde ani euro do mestskej kasy. V rámci nášho poslaneckého klubu sa nám podarilo vyňať túto výhodu pre investora zo zmluvy - organizovanie akcii, lebo mesto ich môže organizovať samo a prilepšit si tak do mestskej kasy. Ostal im ľad, zázemie, bufet, finančné plnenie, čo je dokopy podľa mňa 330 tisíc eur ročne.
Na zastupiteľstve ste bojovali, aby klub dostal priamu podporu vo výške 50 tisíc. Toto malo byť vraj pre nových majiteľov neprijateľné a chceli od kúpy cúvnuť. Zachytili ste tieto informácie?
Ak by sa mi podarilo ušetriť 25 tisíc eur ročne a dáme ich basketbalu či ženskému volejbalu, tak by nás na rukách nosili, lebo v živote ich nedostali. Podľa mňa by sa nič nezmenilo a noví akcionári by sa neotočili na päte, keby dostali o 25 tisíc menej. Toto sú typické vyjednávacie kľučky obchodníkov. Chceme povedať, že firma s jasným zámerom etablovať sa v Žiline by nedokázala fungovať bez týchto peňazí? Ak má niekto víziu s dobrým biznis modelom, tak 25 tisíc eur menej nie je smrteľná položka, nie je to dôvod na zrušenie dohody.
Na druhej strane, ak by sa klub nepredal na tomto zastupiteľstve, tak by smeroval do likvidácie, teda hokej v Žiline zanikol. Uvedomujete si to?
Čistý verejný nátlak, ktorý sa takto v Žiline komunikuje. Áno, bolo postavené uznesenie, že do 30.6 by to malo ísť do likvidácie. Vnímam, že by sme stále mali ešte čas. Našou snahou naozaj nebolo predaj torpédovať. Chceli sme podmienky ešte skresať, aby sme sa v Žiline správali spravodlivejšie. Som presvedčená, že k likvidácii by nedošlo, len by sa hľadala iná cesta do ďalšieho zastupiteľstva.
Ako na vás pôsobia noví hokejoví majitelia? V Žiline sú čistou nepopísanou doskou, prakticky nikto o nich nič nevie.
Zástupcovia investora vystupujú korektne, ich komunikácia má hlavu aj pätu, aj keď viacero športovcov nerozumie ich modelu, ktorým chcú priniesť úspech. Nemám právo ich však spochybniť, z pohľadu poslankyne by som mala byť šťastná, že konečne sa našla firma a nebude mať mesto hokej na krku. Na druhej strane, existujú obavy, otázniky, či i nvestor zvládne klub uživiť, aké sú skutočné moti kúpy a tak ďalej. Je reálne, že firma sa chce etablovať na trhu a hokej využíva ako svoju reklamu, čo by mi prišlo úplne normálne. To by bol teln lepší prípad. Ale nerada by som hneď vnášala do vecí neistotu, skôr ako dostanú noví majitelia klubu šancu niečo urobiť.
Avšak dlhoročný problém s hokejom na zastupiteľstvách zrejme skončil. Aj vy sama si určite vydýchnete, budete mať v tomto smere pokoj.
Ak sme týmto krokom niečo vyriešili, tak budeme šťastní a ja to poviem prvá. Naozaj si prajem, aby Žilina mala výsledky, darilo sa jej a mohli sme byť hrdí na úspechy hokejistov. Dva roky sme sa snažili o to, aby bolo hospodárenie v klube transparentné. Mali sme snahu sa na vec pozerať reálne i ekonomickým pohľadom. Boli sme ale očierňovaní a označení za likvidátorov hokeja. Nebolo ľahké vyrovnať sa s populizmom niektorých kolegov. A pritom nám išlo o serióznosť, o to, aby sa neodlievali peniaze z mesta, ale boli pod kontrolu. Aj posledné zastupiteľstvo sa nieslo v tomto duchu. Ak nezahlasujeme za odpredaj, tak sme my tí zlí. Celý čas pánovi primátorovi i na finančnej komisii hovorím, aby sme sa pozerali na veci ako dobrý hospodár. Máme, či nemáme na to? Toto si treba vždy zvážiť ako nakoniec urobiť politické rozhodnutie.
