Vŕb je stále menej
„Ku košikárstvu ma priviedol starý otec a bývalý kolega pán Maťko, ktorý mi pomohol zdokonaliť sa najmä pri ukončení a vypletaní venčeka navrchu košíka. Korbáče ma naučil pliesť starký a niečo mi ukázal aj on. A ja som si vymyslel takú vypletanú ozdobu nad rúčkou,“ začína svoje rozprávanie pán Miroslav. Keď hľadá vhodné prúty, prediera sa kríkmi, a zdá sa, že je prieberčivý. To preto, lebo košík sa nedá upliesť z hocijakých prútov. „Najvhodnejšie prútie má vrbina. Je jej viac druhov, no najlepšia je tá, čo rastie popri potokoch či riekach. Keďže sa ale vodné toky regulujú, je jej stále menej, čo mi potvrdzujú viacerí košikári.“
Príprava prútia
Keď pán Miroslav nazbiera vhodné prútie, má približne rovnakú veľkosť a hrúbku. Musí si ho na pletenie pripraviť. Ak chce, aby košík vyzeral prirodzene, pletie z neupravených, surových a neolúpaných prútov. Tak sa robia aj korbáče. No ak chce dosiahnuť uhladenejší vzhľad, prúty pripraví tak, že ich uvarí a olúpe. Červené prúty ostanú tmavšie aj po olúpaní z kôry, zelené budú svetlejšie. Takže môže aj tieto dva druhy kombinovať, aby bol výsledok dvojfarebný. Rád do košíka vpletá napríklad pásik z prútia inej farby. „Keď prútie uvarím a olúpem, ostane čisté, ale pliesť musím vo vode, lebo má tendenciu praskať. Bavím sa s ním tak 4 dni, kým ho pripravím.
Na horšie časy
Takto pripravený materiál sa dá aj zakonzervovať na časy, keď mladé, ohybné prúty nebudú. „Uvarené prúty dám vody, napríklad do detskej vaničky alebo dlhšej nádoby, aby boli celé ponorené a umiestnim ju do tmavej miestnosti. Vodu však musím stále vymieňať, aby nezapáchala. Takto ostanú prúty stále pružné a ľahko tvarovateľné. Ale pokiaľ majú kôru, začínajú klíčiť, takže dlho sa takto udržiavať nedajú. Ale dá sa pliesť aj v novembri, keď padnú prvé mrazy, vtedy nazbierané prúty sú tiež dobré.
Najťažší je základ
Nožíček pán Miroslav nosí stále so sebou. A dobre poslúžia aj elektrikárske kliešte štikačky. „Vezmem si tri hrubšie prúty, prerežem ich napoly, takže mám šesť kratších. Do troch urobím v strede drážku, priložím ich k sebe a cez drážky presuniem zvyšné tri, aby mi vznikol kríž. No a z neho sa začína pletenie. Tento základ je na košíku asi najťažší. Ďalšia práca už odsýpa rýchlo a vidíte, ako vám košík pekne pribúda. Pletiem najmä košíky na zemiaky, okrúhle na ovocie, elipsové na huby. Robím počas celého roka, najviac však na jar. Bežný košík mi trvá asi tri dni. Keď mám pri sebe nožík a prúty, dokážem pliesť kdekoľvek. Postojačky i posediačky. Keď sedím, občas si musím vystrieť chrbticu, ale ja pri tejto práci vlastne relaxujem. Prsty mám často popukané, no natierať ich ničím nemôžem, lebo by sa mi pri pletení šmýkali prúty. Tak na ranky len nalepím náplasť.“
Učí aj mladých
Rád by bol, keby svoju zručnosť mohol odovzdať aj mladým. Naozaj ich učí pliesť, najmä korbáče. Tie oproti košíkom vznikajú pomerne rýchlo a jednoduchšie. „Dokonca som to na Základnej škole v Gbeľanoch, kde pracujem ako školník, ukazoval deťom na hodinách výtvarnej výchovy, čo mi umožnili pani učiteľky. Chcem aby sa zachovala táto tradícia a košíky vedela pliesť aj mladá generácia. Je to krásna robota.“
