VÔŇA ÚĽA ICH ZLÁKALA
Július Cíba a Alena Ďurošková prepadli včelárstvu nedávno. Teda v porovnaní so skúsenými včelármi. „Môj otec bol včelár. Dlho som včelárstvo ignoroval, vlastne ma nezaujímalo. Až keď otec potreboval pomoc, išiel som aj s priateľkou a vôňa úľa nás zlákala. Začal som sa o včelárstvo aktívnejšie zaujímať a dospelo to až k tomu, že som si doplnil vzdelanie v tomto odbore. Aby som vedel, čo robím,“ objasňuje nám svoj vzťah k včelárstvu predseda Občianskeho združenia Naše včely Júliu Cíba. S priateľkou Alenou Ďuroškovou začali teda včeláriť. Keď obaja majú radi prírodu, chceli aj šíriť osvetu, pretože včela a príroda neodmysliteľne patria k sebe. „Založili sme občianske združenie, aby sme mohli realizovať aktivity spojené so včelárstvom, šíriť povedomie o životnom prostredí, dobrovoľníctve, komunitnom rozvoji.“
Z KANCELÁRIE MEDZI VČELY
„V zamestnaní sme obaja dosť vyťažení. Pracujeme v kanceláriách a pri včelách úžasne zrelaxujeme a uvoľníme sa. Máme zároveň spoločného koníčka, podporujeme sa,“ hovorí Alena Ďurošková, tiež členka občianskeho združenia. „Začiatky boli všelijaké, hneď na prvýkrát ma uštipla včela, no neodradilo ma to. Predtým som so včelárstvom nemala žiadne skúsenosti, ale keď sme sa do toho s priateľom pustili, začalo ma to veľmi baviť.“ Sú obdobia, kedy si včely vyžadujú väčšiu pozornosť, no vo všeobecnosti nie je potrebné k nim dochádzať každý deň. A to mladému páru, vzhľadom na ich pracovnú zaneprázdnenosť, vyhovuje.
DIELO NÁHODY
„Najhoršie je, keď vás napadne množstvo včiel. Nedávno sa mi to stalo prvýkrát. Keď s nimi manipulujete, prenášate úle alebo podceníte bezpečnosť práce, môže sa také niečo prihodiť. Keď ale to, čo robíte, robíte s radosťou a láskou, všetko si užívate a vlastne nič pre vás nie je ťažké či problematické,“ pokračuje Július Cíba. Vlani sa zúčastnili na dobrovoľnom čistení okolia najstaršej lipy v Žiline pri Slovene, spolu so Žilinským skrášľovacím spolkom, ktorý okrem iných aktivít, práve na území Framboru už 3 roky premieňa skládku odpadu na park. . Spolupráca so včelami na Frambore teda bola skôr dielom náhody, ich zámerom nebolo cielene ich umiestňovať v meste. „Dlhodobým cieľom je prinavrátiť na Frambor život a včely sú predsa život,“ vysvetľuje Július Cíba umiestnenie úľov v tomto nezvyčajnom mestskom prostredí. „Máme 4 stanovištia, okrem Framboru je to Rosina, Kotrčiná Lúčka a Nededza. To posledné slúži najmä na výskum, pretože spolupracujeme aj s výskumným ústavom včelárskym.“ Na každom stanovišti majú do 10 včelstiev, na Frambore sú dve rodiny.
LEPŠIE PRE VČELY I ĽUDÍ
„Ľudia sa často zamýšľajú nad tým, či je včelám v mestskom prostredí dobre. Je tu hluk, to je azda jediné negatívum, ale aj človek musí v takom prostredí žiť. Tak trošku by sme chceli ľudí naviesť na to, aby sa zamysleli aj nad tým, ako to zmeniť. Pre včely i pre seba.“ V poľnohospodárskej krajine sa zase požívajú pesticídy a polia sú nimi kontaminované, v meste nie. Všade sú výhody i nevýhody. Teraz nastalo pre včely ideálne obdobie. Je čas znášky, panuje rozmnožovacia nálada, niektoré sa roja, robia si zásoby na zimu. Keď svieti slnko a veľmi neprší, včely donesú dosť zásob pre seba aj pre včelára. Na dolniakoch už je po stáčaní repkového a agátového medu, u nás včelári začínajú teraz. Na Frambore ale vytáčať med nebudú. Zásoby, čo si včely nanosia, ostanú pre nich na zimu. Zatiaľ sa im na Frambore darí, dokonca ich, zdá sa, aj vandali vzali na milosť.
OBČIANSKE ZDRUŽENIE NAŠE VČELY
Vzniklo v roku 2018 v Rosine s cieľom podporovať včelárstvo medzi verejnosťou. Jeho ďalšími zámermi sú:
- Zaistiť informovanosť o najnovších poznatkoch vo včelárstve.
- Upevňovať priateľské vzťahy medzi včelármi.
- Podporiť rozvoj dobrovoľníctva a komunitný tozvoj.
- Pomáhať zveľaďovať naše životné prostredie.
- Podporiť tradičné remeslá, ku ktorým včelárstvo vždy patrilo.
- Organizovať dobrovoľné stretnutia záujemcov o chov včiel.
- Podporovať znalosti v oblasti starostlivosti o včely a apiterapii.
- Podporovať možnosti sebarealizácie u detí aj mládeže.
- Rozvíjať ekologické povedomie a budovať vzťah ľudí k prírode.
Autorka: Iveta Frolková
