Ako vznikla myšlienka vytvoriť tento kalendár?
Ja som mala v hlave myšlienku folklórneho kalendára už dávno, ale nechávala som si ju na neurčito do budúcna, keď si na to nájdem čas. Prišiel skôr, ako som očakávala. Nápad sa zrodil vďaka fotografiám v kroji, ktoré sme s kamarátkou mali na sociálnej sieti v Klube železných matiek. Najskôr bol nápad odfotografovať sa len tak v krojoch niekde na lúke, nakoniec bol z toho naozaj kalendár Železná matka 2017, ktorý zastrešil práve Klub železných matiek a mal úspech.
Aká bola jeho hlavná myšlienka?
Ukázať ľuďom, že aj my moderné maminy máme blízko k tradíciám a aj keď nie všetky sa venovali folklóru, nie je nám cudzí. Vzdali sme tak hold matkám, ktoré žili pár generácií pred nami a ktoré svoj odev, ktorý nazývame kroj, samy vytvorili. Tiež sme sa chceli prihovoriť aj moderným ženám – matkám a ukázať im, že medzi matkou v minulosti a tou dnes nie je rozdiel.
Aká je koncepcia kalendára?
V kalendári sa nachádza 13 krojov z rôznych regiónov Slovenska – je v ňom zastúpené Podpoľanie, Šariš, horné Považie, Tekov, Hont, Horehronie, Liptov, stredné Považie, Spiš, Abov aj kopanice na Myjave. Dôležité bolo predstaviť kroj vydatej ženy – matky, ktorý sa vždy líšil od dievockého kroja. Pod každou fotografiou je strofa jednej piesne z danej obce, v ktorej sa spomína slovo matka, mama a práve s touto piesňou je spojená myšlienka každej fotografie. Koncepcia náročná nebola. Je to prvý kalendár, takže sme si zvolili jednoduchú koncepciu – predstaviť čo najviac regiónov a do popredia postaviť matku vo vnímaní tradičnej kultúry, ale v spojení s mamou modernou. Každá máme iné zamestnanie, iné záľuby a spojila nás láska a úcta k tradíciám.
Výťažok z predaja putoval na dobrú vec. Kam?
Katka Strýčková, jedna z mám, navrhla, aby sme sa pokúsili aspoň časť výťažku z predaja použiť na dobrú vec – nakúpiť mobilné postele na detské oddelenia v nemocniciach. Často tam totiž vybavenie pre situáciu, keď rodičia musia ostať s hospitalizovaným dieťatkom, nemajú. Všetkým nám to prišlo ako výborný nápad. Momentálne Katka dáva dokopy celý výťažok a rokuje s niektorými nemocnicami, kam postele pôjdu.
V kalendári vystupuje trinásť žien z rôznych kútov Slovenska vrátane vás. Odkiaľ sa poznáte?
Možno to je zvláštne, ale spojila nás sociálna sieť, konkrétne Klub železných matiek. Jeho zakladateľkou je spomínaná Katka Strýčková, rodáčka zo Žiliny a tiež bývalá folkloristka. Klub združuje mamy z celého Slovenska, ale aj Slovenky žijúce v zahraničí. Tu si pomáhame, zdieľame svoje radosti aj starosti. Veľmi Katke za tento priestor ďakujeme. Vlastne tam padol celý návrh spraviť kalendár. Zrazu začalo písať mnoho žien, že ak sa raz do toho dáme, že aj ony sa chcú fotografovať. Slovo dalo slovo a pustili sme sa do toho. Zo všetkých tých žien som jednoducho vybrala prvých 11, ktoré prejavili záujem, nerobila som žiadny výber. K tomu, samozrejme, Katka a ja. Jedna tak pricestovala zo Salzburgu, ďalšia z Prahy. My ostatné sme sa zišli z rôznych kútov Slovenska – pôvodom od Šarišského Jastrabia až po Bratislavu.
Trinásť žien – trinásť rôznych krojov. Aký kroj prezentujete vy?
Ja som si splnila jeden z mojich sto krojových snov a mala som oblečený kroj z Detvy. Požičala mi ho kamarátka Aďka Šuleková z Hriňovej. Cítila som sa v ňom úplne inak ako v ostatných, ktoré som mala tú česť mať doteraz oblečené. Katka mala kroj z Polomky. Ako jediný bol úplne nový, ušitý priamo pre ňu v Polomke. Mária ako hrdá Rusnáčka mala kroj z Jakubian požičaný z FS Vrchovina. Kaja mala terchovský kroj od zberateľa a výrobcu krojov Martina Šimku, Andrea z obce Dohňany, kde má svoje korene. Danke zapožičala kroj z Hronských Kľačian kamarátka, ktorá ho zdedila po starej mame, Veronika mala kroj z Dobrej Nivy od reštaurátorky krojov Zuzany Tajek Piešovej. Gabikin manžel pochádza z Važca, preto mala kroj odtiaľ, vytiahnutý rovno zo starej truhlice. Anite zapožičal kroj z Dubnice nad Váhom zberateľ krojov Richard Benech. Adrianini rodičia pochádzajú z Čičmian, preto bol jej výber kroja úplne jasný. Martine kamarátka zapožičala kroj z goralskej obce Ždiar, Marte zas Folklórna skupina Blancar požičala kroj z Myslavy. Marianna mala oblečený kroj z Myjavy od Anny Šenkárovej Šolcovej.
Je o vás známe, že kroje sú vaša slabosť.
Pre mňa je to jednoducho fenomén. Až na univerzite som si vybrala svoje smerovanie a začala sa krojom venovať aj po odbornej stránke. Fascinuje ma, čo všetko na takom malom Slovensku dokázalo vzniknúť. Kto vie kroje „čítať“, dozvie sa o našich predkoch mnoho. Dozvie sa o ich strachu z urieknutia, o ochrannej funkcii kroja, o tom, či bol jeho zhotoviteľ alebo nositeľ bohatý alebo chudobný, akého bol vierovyznania, dokonca sa dá aspoň približne určiť, v ktorej dobe bol vytvorený. Je v ňom skrytá neuveriteľná zručnosť, presnosť, je v ňom celá matematika, chémia, psychológia, sociológia. Vyvoláva u mňa absolútnu pokoru, úctu a radosť, že jeho nosenie kontinuálne pretrváva dodnes, či už priamo v niektorých obciach alebo prostredníctvom živého folklorizmu. Verím, že si toto materiálne dedičstvo našich predkov budeme chrániť ďalšie dlhé desaťročia.
Kde sa fotografovalo?
Fotografovanie sa konalo v obci Ďurčiná v drevenici manželov Stankovcov, ktorí nám ju na tento účel celú zapožičali. Fotografoval profesionálny fotograf Peter Fehér z Banskej Bystrice a asistoval mu Róbert Bošeľa. Mali sme na to takmer celý jeden deň, jednu krásnu slnečnú septembrovú nedeľu. Najsilnejších momentov bolo viac. Z trinástich žien sme sa totiž všetky nepoznali osobne, mnohé sme sa prvýkrát stretli až na mieste. Šesť z nás bolo bývalých členiek žilinského FS Rozsutec, ostatné neboli folkloristky a okrem Adriany nikdy v živote na sebe kroj nemali. Tri mesiace pred fotografovaním sme sa spoznávali len prostredníctvom hromadnej komunikácie na FB, infikovala som ich folklórom, tradíciami a všetkým, čo som vedela. Zrazu stáli predo mnou ženy, ktoré sa so zatajeným dychom obliekali do kroja, obdivovali každý jeden detail a možno si to v tej chvíli neuvedomovali, ale boli z nich iné ženy. S krojom, do ktorého ich správne obliekal Martin Šimko, sa zrazu niesli hrdo, s vypnutou hruďou, v očiach mali neskutočnú radosť a aj po fotografovaní v ňom ostali.
Aj keď sú všetky kroje zo Slovenska, predsa je každý iný. Ktorý kroj vás osobne zaujal?
Každý kroj je unikát. Kto sa krojom venuje, vie ich presne zaradiť. Ak nie presne na dedinu, určite aspoň regionálne. U nás platí: čo za vŕšok prejdeš, iný kroj tam nájdeš. Dajú sa rozoznať podľa výšiviek, materiálov, čepcov a celkovej výstavby kroja. Je to celá veda a Slovensko je v tomto jednoducho dokonalé. Všetky kroje, v ktorých sme sa fotografovali, som poznala, takže neboli pre mňa novinkou, ale prvýkrát som mala v rukách kroj z Myslavy, Važca a Jakubian, takže tie som si obzerala do detailov a kochala sa v ich úžasných odlišnostiach a detailoch.
Vráťme sa späť ku kalendáru. Prvé vydanie sa vraj rozpredalo veľmi rýchlo.
Áno, prvých 600 kusov sa vypredalo asi za týždeň. Dotlač 400 kusov sa robila v podstate hneď. Len z technických dôvodov trvala asi tri týždne. Zhruba toľko trvalo, kým sa kalendár beznádejne vypredal. Ďalšiu dotlač sme sa už rozhodli nerobiť, ale sme veľmi vďačné všetkým za ich podporu.
Aké boli reakcie ľudí?
Nad naše očakávanie, výborné! Prišlo mnoho ďakovných správ a mailov, písali aj ľudia zo zahraničia, ktorí si ho objednali a doniesli sme k nim tak kúsok slovenského domova. Ľuďom sa páčilo spojenie každého kroja s piesňou z danej obce. Dojali ich úvodné aj záverečné slová, ktoré sme spolu s Katkou napísali. Mnohí si ho kúpili možno práve preto, že výťažok z predaja kalendárov šiel na kúpu postelí do nemocníc a chceli tak podporiť túto myšlienku. Boli však aj ľudia, ktorí si ho nekúpili a dali nám vedieť aj dôvod: kalendár mal „len“ dátumy a nie mená a bol závesný vo veľkom formáte, čo nevyhovovalo tým, čo chceli malý stolový kalendár. Nuž všetkým sa vyhovieť nedá, ale drvivá väčšina všetkých reakcií nás zahriala pri srdci a presvedčila nás o tom, že to všetko malo zmysel.
Plánujete podobný kalendár vytvoriť aj na rok 2018?
Áno, plánujeme a už s Katkou pracujeme na jeho koncepcii a realizácii. Neprezradím ešte podrobnosti, určite sa však bude na čo tešiť – na ďalších 13 krojov, ale aj odlišnú koncepciu. Jeho myšlienka však bude rovnaká. Podstatné je, že reprezentujeme ženy – matky, ktoré sa realizujú aj inak ako len materstvom a ktoré majú svoj život a naplnenie aj v profesionálnych sférach. Teší nás, že sme našli pozitívnu odozvu aj u renomovaných firemných partnerov, s ktorými momentálne Katka komunikuje. Ich podpora nášho kalendára a celého Klubu železných matiek je pre nás nesmierne dôležitá.
