Žilinský Večerník

Môžete nám opísať zák­ladný systém výučby na vašej škole?

U nás na škole máme sys­tém takzvaných trojro­čí. Čiže prvé trojročie je od 1. do 3. ročníka, druhé od 4. do 6. ročníka a tretie od 7. do 9. ročníka. Pedagogic­ký systém vychádza z vý­vinových odlišností, ale­bo fáz, medzi vekovými kategóriami. Prváčikovia, alebo deti na prvom stup­ni veľmi radi manipulujú so senzomotorickými učebný­mi pomôckami. Poznávanie týmto spôsobom neprebie­ha abstraktne, ale konkrét­ne. Všetky tieto predmety používame pri spočítava­ní a odčítavaní, násobení a delení , písaní a čítaní.

Koľko u vás trvá vyučova­cia hodina?

Vyučovanie je plynulé, u nás netrvá vyučovacia ho­dina 45 minút. Často sa stá­va, že žiak akurát po uply­nutí tohto času príde na riešenie problému. Zvone­ním alebo koncom vyučova­cej hodiny sa tento proces naruší a môže u dieťaťa na­stať stagnácia.

Akú úlohu v tomto proce­se zohráva učiteľ?

My učitelia sme pre deti sprievodcami, sprevádzame ich procesom učenia. V na­šej škole nerobíme klasický frontálny výklad učiva. Náš systém vychádza z toho, že dieťa si viac zapamätá rie­šenie problému, na ktoré príde samo. Učiteľ vysvetlí, ako sa pracuje s pomôcka­mi, predmetmi, ale neod­kryje všetko. Dieťa má po­tom obrovskú radosť, keď dosiahne správny výsledok. Chceme žiakov priviesť k samostatnosti. Mnoho pomôcok je koncipovaných tak, aby sa na nich dala uro­biť spätná kontrola.

Postupujete v súlade so štátnymi učebnými osnovami?

Áno, napríklad teraz pre­beráme so štvrtákmi Slo­vensko. My to praktizu­jeme hlavne projektovo. Žiaci pracujú s mapami, robia prezentácie, učia sa kriticky myslieť a hlavne, učia sa odprezentovať svo­je práce pred kolektívom. Zlepšuje sa im komuniká­cia, zvyšuje sebavedomie. U nás nie sme zameraní na výkon, ako v klasických školách, uprednostňujeme soft skills – vyššie uvede­né mäkké zručnosti. Ale deti zároveň získavajú pri­rodzenú súťaživosť a chcú napredovať.

Hodnotenia detí sú odliš­né ako v bežnej škole?

U nás hodnotíme prevažne slovne. Do tretieho roční­ka je hodnotenie iba slov­né, ale neskôr začínajú byť žiaci zvedaví na svoj prog­res. Preto používame vo vyšších ročníkoch percen­tuálne hodnotenie. Nežije­me v nejakej bubline, uve­domujeme si, že žiaci sa chcú porovnávať. Tým, že sú zapísaní v kmeňových školách, sú dvakrát do roka preskúšaní podľa štátnych učebných osnov a hodno­tení klasicky známkou. Ta­kisto absolvujú piatacky a deviatacky monitor.

V niektorých školách skú­šajú novinku, a to že ne­dávajú žiakom domáce úlohy. Ako je to u vás?

Naši žiaci nedostávajú do­máce úlohy. Všetko sa sna­žíme prebrať tu v škole. Výnimočne si robia doma nejaké cvičenia, ale našim cieľom je odbremeniť rodi­čov od povinností.

Tento spôsob výučby je v mnohom odlišný od kla­siky. Nezneužívajú to deti?

Nemyslím, my sa snaží­me vzbudiť v deťoch záu­jem o učenie prirodzeným spôsobom, aby si znalos­ti dopĺňali sami, tá potre­ba vychádza z ich vnút­ra. V Montessori výučbe je napríklad iný prístup aj ku chybám. Učíme deti, že chy­ba je náš kamarát. Všetci robíme chyby a dôležitý je spôsob, ako sa z nich po­učiť. Snažíme sa posilňovať v deťoch spolupatričnosť – náš svet nie je svetom súpe­renia, ale kooperácie.

V čom sú iné začiatky ško­láčika u vás oproti štan­dardnej škole?

Prváčikov posudzujeme in­dividuálne. Každé dieťa ma úplne inú fonetickú vý­bavu. Niekto počuje prvú hlásku, niekto poslednú, niekto hneď všetky. Prvé, čo urobíme na začiatku, je diagnostika detí. U tých, ktorí tú fonetickú výbavu ešte nemajú dokonalú, ne­začíname s procesom číta­nia a písania. Robíme akti­vity vhodné pre ich rozvoj. Deti hneď v septembri roz­skupinkujeme a všetky po­užívajú pomôcky vhodné na ich konkrétne schopnos­ti. Učiteľ vysvetlí len návod na ich používanie a dieťa s nimi následne pracuje sa­mostatne. Sem tam sa vy­skytnú aj ťažšie diagnózy - ako dyslexia a dysortografia, ale my vlastne predchádza­me niektorým zlozvykom čítania a písania. Používa­me rôzne pomôcky ako na­príklad pohyblivú abece­du, písmená na šmirgľovom papieri, kovové predmety na obťahovanie s úchopom a mnohé iné. Tieto senzo­motorické učebné pomôc­ky sú pre deti veľmi inšpi­rujúce. Naše prostredie je podnetné, dieťa neškatuľ­kujeme do žiadnej šablóny, niektoré pracujú vizuálne, iné sluchovo či hmatovo. Deti pracujú voľne na svo­jich kobercoch , učíme ich pracovať so slobodou. Deti nepracujú iba za prítom­nosti učiteľa v triede.

Myslíte, že je v dnešnej dobe ešte potrebné vyučo­vať písané písmo?

Písané písmo má svoje opodstatnenie. V podstate to viazanie písmen pri písa­ní je podobné ako viazanie hlások pri čítaní. Čiže to pí­sané písmo nám pomáha aj pri výučbe čítania.

Aké máte skúsenosti so zá­žitkovým učením?

V princípe je na našej škole všetko vyučovanie formou zážitku a znamená pre deti kvalitné poznanie a dlh­šie uchovanie si svojich vedomostí.

Hovorí sa, že každé dieťa je niečím výnimočné. Držíte sa aj vy tohto hesla?

Áno, presne tak. U nás sa snažíme podporiť dieťa prá­ve v tom, čo mu ide. Veď aj po ukončení vzdelávacieho procesu sa človek venuje ka­riérne jednej, dvom oblas­tiam a nevyužíva úplne všet­ko, čo bolo v škole súčasťou výučby. Nehovoriac o tom, ako sa tou podporou posil­ňuje sebavedomie dieťaťa. Na klasickej škole je dieťa spriemerované – nepodpo­rujú sa až tak jeho danosti. Ale samozrejme je potrebné získať z každej oblasti taký zdravý základ.

Pri pohľade na vyučova­nie vidíme veľké rozdiely oproti klasickej triede. Jed­no dieťa sedí pri počítači, druhé vytvára projekt, tre­tie si niečo vyhľadáva v li­teratúre. Znamená to, že deti majú úplnú voľnosť?

U nás máme na vyučovaní slobodu pohybu. Keď dieťa dostane nápad, môže vstať a ísť si hocičo vyriešiť, vy­hľadať. Nemáme stanove­né, kedy má dieťa jesť, piť, všetko prebieha kontinuál­ne. No už od prvého ročníka si stanovujeme určité hrani­ce. Spisuje sa dohoda a veľa krát sa na tom podieľajú aj samotní žiaci. Dohodli sme sa napríklad na pravidle oslovovania dotykom na pleci. Je to z dôvodu zacho­vania pokoja, nie je vhodné, aby sa žiaci navzájom cez seba prekrikovali.

Čo vidíte ako prínos toho, že žiaci sú v trojro­čiach a nie v jednotlivých ročníkoch?

Napríklad medziročníko­vé učenie. Často sa stáva, že starší žiaci vysvetlia uči­vo mladším, ale spôsobom na úrovni ich veku. Dokonca môžu žiaci aj preskočiť roč­níky v učive, a tak dostávať ďalšie podnety na svoj in­dividuálny progres. Nie sú ročníkmi limitovaní, a tým môžu rýchlejšie napredovať.

Akým spôsobom u vás fun­guje vyučovanie cudzieho jazyka?

Od prvého až po deviaty roč­ník u nás učí angličtinu škót­sky učiteľ – native speaker. Naši žiaci dosahujú veľmi dobré výsledky hlavne v ko­munikácii. A keďže máme žiakov rôznych národností, komunikácia prebieha aj na­vzájom medzi nimi.

Ako vnímajú blížiaci sa ná­stup na strednú školu žiaci posledného ročníka?

Keď sa rozhodujú, na akú strednú školu sa prihlásiť, snažíme sa im byť nápo­mocní vo výbere. Vytvára­me takzvaný profil žiaka, keďže ho poznáme a vie­me v čom vyniká. Všetko sa deje v spolupráci s rodičmi, pretože rodič je zodpoved­ný za vzdelávanie dieťaťa. Keďže z kmeňovej školy, kde sú žiaci zapísaní, do­stanú klasické vysvedče­nia, prihláška na strednú školu prebieha štandard­ne. A prechod na klasickú výučbu na strednej škole nevnímame ako problém. Dieťa, ktoré naučíte k láske k poznaniu, ktoré sa rado učí, nemá problémy s výuč­bou ani v neskoršom veku.

Čím je ešte charaktristické posledné trojročie?

V poslednom trojročí sa tré­nuje ekonomická sebestač­nosť. V tomto smere spo­lupracujeme s odborníkmi z rôznych oblastí. Deti majú možnosť vymyslieť pro­jekt, v ktorom sa dajú zaro­biť peniaze a následne ich na niečo použiť. Majú spre­vádzkovaný školský bufet, v ktorom sa na praktických príkladoch učia základy ob­chodu, marketingu. Ďalej vytvárajú praktickú štúdiu, ako sa vydávajú noviny. Na to, aby ich mohli vydávať, musia si urobiť prieskum, o čom písať, čo bude ob­sahom prílohy a kto je ich cieľová skupina. A, samo­zrejme, v akom náklade ich budú vydávať. Na via­nočných trhoch predáva­jú produkty z medu, vosku. Rozhodujú, ako naložiť so ziskom, učia sa , čo je úrok a podobne. Deti sa vlast­ne na praktických príkla­doch učia matematiku a sú motivované, keďže vidia zmysel tejto práce. Zaují­mavý je aj projekt záhrada, v rámci ktorého sme urobi­li hmyzí hotel, sadíme pa­radajky, bylinky, ktoré sa spracúvajú v školskom bu-fete a podobne. Zaujíma­vosťou je, že podľa Mon­tessori je tento vek vhod­ný pre život na farme. A vo svete sú aj školy, kde sa ten­to systém praktizuje.

Keď už sme pri tých ostat­ných školách, máte bližšie informácie o nich?

Na Slovensku je jedna Mon­tessori škola, ktorá prešla preverovaním Ministerstva školstva SR a už je zaradená v sieti škôl. Vo svete, naprí­klad v Česku, Nemecku, Ho­landsku či Amerike je tento pedagogický systém úplne bežný.

Máte aj vy ambície dostať sa do školskej siete?

Určite áno. Je to naším cie­ľom a už sme k tomu pod­nikli aj nejaké kroky. Veríme, že budeme v tomto procese úspešní.

Autorka: Andrea Kožiaková