Na príchod Veľkej noci sa ľudia v minulosti tradične pripravovali počas obdobia Veľkého pôstu. V obci bol po Popolcovej Škaredej strede pokoj, nespievalo sa ani netancovalo až do Veľkej noci. Ženy aj dievčence nosili každú pôstnu nedeľu do kostola na hlavách čierne šatky a aj odev bol smútočne, načierno, vyšitý.
Dva týždne pred Veľkou nocou na Smrtnú Čiernu nedeľu obdarúvali chlapci svoje dievčatá medovníkmi kúpenými v Rajci. Na Kvetnú nedeľu, prvý deň Veľkonočného týždňa, sa zas v kostoloch posviacali bahniatka micuľky. V domoch ich ľudia dávali za sv. obrázky alebo krížik, tiež nad prah maštale ako ochranu obydlia pred búrkou a zlými silami. Svätenie ratolestí, pôvodne palmových, je kresťanskou spomienkou na Kristov príchod do Jeruzalema.
Ďalším dňom Veľkonočného týždňa pestrým na obyčaje bol Zelený štvrtok. V tento deň bolo v obci mimoriadne veselo, lebo mládzeňci chodzievaľi po mravčiarsky. Skupinka chlapcov sa zavčasu ráno vybrala na voze za obec a spoločne ponaberali do vriec vopred vyhliadnuté mraveniská lesných mravcov. Potom tieto úlovky nosili do domov, kde mali dievčatá a slobodné dievky na vydaj. V každom takomto dome vhodili za hrsť mravcov do kúta izby a ak sa podarilo, aj pod perinu. Pri tom hovorili: Ňeseme vám mravčence pre ty vaše dzievčeňce. Tieto úkony mali v minulosti zabezpečiť najmä hospodársku prosperitu navštíveného domu. Mravce nasypané pod perinu mali zaistiť šikovnosť a usilovnosť slobodných dievok a zároveň aj dostatok pytačov pre ne. Dodržiavanie štvrtkových obyčají malo okrem človeka ovplyvniť aj zvieratá. Napríklad hydina v navštívenom gazdovstve mala znášať veľa vajec. Domy obsypané mravcami hojne navštevovala rodina, susedia či známi, pretože evokovali hojnosť.
Na obdobie chodenia mravčiarov s humorom spomína nejedna rodina. Niektorá rodina nechcela vpustiť mravčiarov do vnútra izby, aby nemohli nasypať mravce pod perinu. Vtedy mládenci zo zábavy nasypali mravce do sporáka v kuchyni alebo pod prah domu či do topánok uložených pred dverami. Zo zvyšných mravcov potom vysypali pred kostolom veľký kríž. Ako výslužku za prinesenie hojnosti a šťastia do domácnosti dostávali chlapci vajíčka, niečo vypiť, prípadne aj peniaze. Obsýpanie domov mravcami v Rajeckej Lesnej zaniklo v 70. rokoch 20. storočia.
V kostoloch sa v tento deň zaväzovali zvony. Ľudí potom na bohoslužbu zvolávali malí chlapci rapkáčmi a klepáčmi, hlásili tiež poludnie a osemnástu hodinu.
Počas tohto dňa gazdiné na potoku vyumývali všetok drevený riad, na ktorom pred prikázaným pôstom nesmela zostať ani najmenšia stopa po živočíšnom tuku.
Veľký piatok bol zároveň posledným pôstnym dňom. Jedlo sa iba na obed. V obci bol tento deň vyhradený na presádzanie a štepenie ovocných stromčekov. V kostole sa neslúžila sv. omša, no čítali sa pašie.
Na Bielu sobotu sa počas veľkonočnej vigílie opäť rozozvučali kostolné zvony. Po prvom zazvonení sa členovia rodiny utekali poumývať do potoka kvôli zabezpečeniu zdravia v nasledujúcom období. Gazdovia tiež brodili kone, ktoré mali byť silné počas jarných prác. V domácnostiach sa už pripravovali tradičné jedlá na nedeľu, piekli sa buchty – kúsky, 4 – 5 plechov s tvarohom alebo lekvárom. Na sobotu varili kapustu s údeným mäsom a kyslé zemiaky.
Veľkonočná nedeľa je dodnes veľkým sviatkom, v minulosti sa v obci nepracovalo, ľudia sa v tento deň ani nenavštevovali. Obyvatelia však v tento deň chodievali na záhradu triasť stromy, aby sa na nich urodilo veľa ovocia. Dievčatá využili ešte posledné chvíle na maľovanie uvarených alebo vyfúknutých veľkonočných vajíčok určených pre šibačov na pondelok.
Na výzdobu vajec kražlíc v Rajeckej Lesnej používali techniku batikovania. Tradičné vzory najskôr naniesli na vajíčko voskom a po jeho stuhnutí vložili vajce do farby z cibuľových listov, neskôr aj do vody, kde vyvarili farebný krepový papier. Po povyberaní vajíčok z farby ich dievčatá položili na teplú pec, aby sa vosk roztopil a handričkou ho zotreli. Lesk vajíčka zaistili potretím slaninou alebo maslom.
Kríž z mravcov pred kostolom v Rajeckej Lesnej.
Na Veľkonočný pondelok bola v obci oblievačka a šibačka. Voda s očistným charakterom a šibanie mladými vŕbovými prútmi mali zabezpečiť zdravie a silu dievok v nasledujúcom období, charakteristickom ťažkými prácami na poliach či lúkach. Chlapci chodievali od skorého rána v skupinkách po domoch, kde mali dievčatá. Tie vyšibali a pooblievali, ba niektoré nedobrovoľne skončili aj v potoku. Za poriadnu kúpačku a šibačku dostávali popísané vajíčka, kražlice, najesť i vypiť. V druhej polovici 20. storočia sa maľované kraslice začali nahrádzať čokoládovými vajíčkami nakúpenými v obchodoch.
Niektoré z kresťanských zvykov v obci dodržiava dodnes staršia i mladšia generácia. Predkresťanské obyčaje tvoriace súčasť každodenného života v obci ešte v prvej polovici 20. storočia však zväčša zanikli a pamätajú si ich len tí najstarší.
Veľkonočné vajíčka z Rajeckej doliny. Fotografia z knihy Rok vo zvykoch nášho ľudu.
Soňa Vanovčanová
Snímky Bohuslav Pekný
