ŽILINA. Jediné bývanie, ktoré rodine mesto ponúka, je byt v rómskej kolónii na Bratislavskej ulici. To však Jozef považuje za diskriminačné a neprijateľné. Obáva sa totiž o život a zdravie svojich detí a vnúčat. Dcéry má vo veku 21, 19, 17, 16 a 14 rokov. Vnučky majú 18 a 14 mesiacov.
„Len pre to, že som Róm, musíme ísť aj my do takéhoto prostredia? Tam sa bijú, okrádajú, fetujú. Denno-denne je tam polícia. Nepotrebujem, aby aj moje deti sa začali správať rovnako alebo aby ich tam bili, nadávali im a okrádali. Som nešťastný, neviem, čo mám robiť,“ hovorí Jozef.
Na Predmestskej ulici býva už od roku 1994. Na konci roka 2008 však dostal od Byttermu výpoveď zmluvy a mal sa vysťahovať. Dôvodom bola podlžnosť na nájomnom. „Už vtedy mal uvedený byt opustiť,“ uviedol hovorca mesta Pavol Čorba.
Dlh, ktorý v súčasnosti má, predstavuje 4 893 eur a pozostáva z nezaplateného nájomného (2 367 eur) a z penále a poplatkov (2 526 eur). „Áno, niekoľko mesiacov som nájomné neplatil, ale z objektívnych dôvodov. Manželka si našla priateľa a boli sme v rozvodovom konaní. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nám počas tejto doby zastavil všetky dávky a prídavky na deti. Nemal som jednoducho na zaplatenie peniaze. Hneď ako nás súd rozviedol a peniaze mi opäť začali chodiť, okamžite som začal platiť nájomné. Ba dokonca som začal splácať navyše po 20 eur mesačne na vyrovnanie dlžoby, ktorá mi vznikla,“ hovorí invalidný dôchodca, ťažký cukrovkár, ktorý má problémy aj s obličkami.
Mesto mu následne splátkový kalendár schválilo. „Na správcovskú spoločnosť ŽILBYT sa pán Jozef dostavil v novembri 2013 a žiadal o možnosť vyplatenia si dlžoby formou splátkového kalendára. Dňa 8. novembra bola vystavená a podpísaná dohoda o uznaní dlhu a splátkach. Táto dohoda rieši uznanie dlhu, výpoveď nájmu bytu je však stále platná, preto mestu nevzniká povinnosť zabezpečiť mu náhradné bývanie,“ uviedol hovorca.
Bolo to však až po tom, ako mu v apríli zaslali ďalšiu výzvu na uvoľnenie bytu. „Aj na osobnom stretnutí bol upozornený na neoprávnené užívane majetku mesta s možnosťou podania podnetu na trestné stíhanie. Napriek uvedenému byt neopustil ani nezačal platiť nájomné. Predmetný byt je z dôvodu mimoriadne zlého stavu určený na asanáciu. Žiaľ, rodiny, ktoré tu bývali, bytový dom úplne zničili,“ dodal Pavol Čorba.
Podľa dokumentov, ktoré nám ukázal, však v súčasnosti Jozef pravidelne platí a spláca aj svoj dlh. Na Bratislavskú sa vysťahovať odmieta a považuje to za diskrimináciu zo strany mesta. „Prečo aj bielych neplatičov nepresťahujú na Bratislavskú? Prečo len Rómov? Viem o tom, že sú aj iné voľné byty. Odporúčali mi aj komerčný nájom, ale Rómovi nikto byt neprenajme. Takto sa naozaj žiť nedá, všetko poctivo platím, dlh splácam, tak prečo práve ja s piatimi deťmi, z ktorých ešte dve chodia do školy a dvomi vnúčatami máme dopadnúť takto? Písal som už aj primátorovi, aj premiérovi. Prosím vás, pomôžte nám! Nikdy som nemal problémy so zákonom, deti chodia do školy, sú čisté, žijú slušne. Aj príjem nám teraz na normálny byt vychádza. Navyše dve z dcér začali prednedávnom pracovať v Kii.“
„Realita je taká, že ide o dlhodobého neplatiča, ktorý si, žiaľ, svoje povinnosti neplní. Má dlh voči mestu na nájomnom vo výške 4 772,99 eura, čo naozaj nesvedčí o zodpovednom prístupe. Mesto napriek všetkým negatívnym skutočnostiam a možnosti podať návrh na súd na vypratanie predmetného bytu ponúklo pánovi Jozefovi možnosť náhradného bývania za dodržania všetkých platných právnych predpisov upravujúcich sociálne bývanie. Ponúknutý byt na Bratislavskej ulici je v dobrom stave, má vhodné podmienky na bývanie, avšak on nepochopiteľne požaduje iné bývanie,“ povedal posledné slovo Pavol Čorba.
Jarmila Lajčáková, právnička bratislavského Centra pre výskum etnicity a kultúry si však myslí, že napriek všetkému by mesto nemalo v žiadnom prípade rodinu vysťahovať do rómskeho geta. „Ak sa tak deje len na základe etnicity, považujem to za diskriminačné. Je to veľmi nešťastné riešenie a takýto proces nazývame getoizácia. Môžeme to pozorovať v getách po celom svete. Chýbajú tam pozitívne vzory, u prisťahovaných začnú prevažovať rôzne patologické javy a pre jednotlivcov je potom už veľmi ťažké geto opustiť. Myslím si, že by mesto malo hľadať pre ľudí sociálne bývanie niekde inde,“ uzavrela Jarmila Lajčáková.
„Neselektujem občanov na etnickom princípe. Avšak budem trvať na tom, že každý sa musí k svojim povinnostiam voči mestu stavať zodpovedne. Ak nie, nemôže očakávať od mesta nadštandardnú ústretovosť. A podobných rodín, ktoré sú v núdzi, je v meste viac, a to aj takých, ktoré nemajú voči mestu žiadne podlžnosti,“ dodal na záver primátor Igor Choma.
Michal Filek
Snímka autor
