Návšteva hradu za tmy? Vôbec to nemusí byť také strašidelné, ako by sa na prvé počutie mohlo zdať. O tom sa mohli presvedčiť účastníci Dušičkového výstupu na hrad Hričov, ktorý sa prvú novembrovú sobotu konal v Hričovskom Podhradí. Organizátorom podujatia, ktoré sa tento rok uskutočnilo už po štvrtýkrát, sú členovia Združenia priateľov Hričovského hradu, ktorí sa už od roku 2010 snažia o jeho čiastočnú záchranu.
„Prvý ročník išlo čisto len o večerný výstup, no druhý rok sme chceli podujatie nejako vylepšiť, a tak sme zorganizovali tombolu, v ktorej pokračujeme doteraz. Aj tento rok (3. 11. 2018) sme sa stretli pred pohostinstvom v Hričovskom Podhradí, kde sme celú akciu tradične otvorili. Na úvod sme formou prezentácie predstavili návštevníkom našu prácu na hrade a následne sme sa spoločne presunuli s baterkami a lampášmi na osvetlený hrad, kde sme mali pre návštevníkov prichystaný stánok s teplým čajom a vareným vínom. Okolo pol ôsmej sme začali s vyhlasovaním tomboly a dokopy sme rozdali viac ako 50 cien. Poslední návštevníci opúšťali hrad približne pred desiatou. Účasť odhadujem na cca 500 ľudí,“ opísal priebeh obľúbenej novembrovej akcie riaditeľ združenia Jozef Mihálik.
HRIČOVSKÉ PODHRADIE ZAŽILO DOPRAVNÝ KOLAPS
Každý rok sa Dušičkový výstup pre organizátorov nesie v silnej atmosfére. Štvrtý ročník ich milo prekvapil vysokou účasťou aj ochotou ľudí pricestovať na podujatie z veľkej diaľky. „V dedine vznikol dopravný kolaps, ulice boli zapchaté, ľudia k nám prichádzali z celého Slovenska. Nesmierne nás to prekvapilo, keďže sme o výstupe informovali len cez našu stránku a sociálnu sieť. Hrad je príliš malý na takéto veľké podujatia a do budúcnosti sa celkom aj obávame, ako tam ľudí pomestíme, keďže je ich z roka na rok viac,“ smeje sa riaditeľ združenia a hlavný organizátor výstupu.
Zorganizovať podujatie v takomto rozsahu vyžaduje dôkladnú prípravu aj potrebné vybavenie. „Najviac sa akcii venujeme mesiac pred jej začatím. Musíme zabezpečiť elektrocentrály, svetlá na osvetlenie hradu, nehovoriac o všetkých kábloch, ktoré na to potrebujeme. Tento rok sa nám podarilo zakúpiť vlastný projektor a premietacie plátno, čo nám trochu uľahčilo situáciu. Celkovo by sa dala akcia posunúť aj na vyššiu úroveň, no každoročne bojujeme s malým počtom našich členov, vždy je to na hrane zvládnutia,“ bezmocne konštatuje Jozef Mihálik.
NAJVZÁCNEJŠÍM OBJEKTOM JE ZADNÝ PALÁC
Aj keď združenie tvorí len hŕstka ľudí, ich výkony sú heroické. Vďaka ich usilovnej práci sa za osem rokov podarilo zo spustošeného hradu vytvoriť peknú, zachovanú zrúcaninu.
„Na hrade pracujeme sedem mesiacov, od mája do novembra každý pracovný deň, a často aj cez víkendy. Odhadujeme, že do konca sezóny sa odrobí okolo 1300 hodín. Posledné dva roky sa venujeme prevažne konzervácii zadného paláca, ktorý sa považuje za najväčší a najvzácnejší objekt hradu. Práve tu je do budúcnosti najväčšia šanca na prestrešenie miestnosti. Samozrejme, nezabúdame ani na ostatné časti hradu. V rožnej veži sme tento rok dokončili konzerváciu podlahy a nadmurovali aj východný obvodový múr. V tomto roku sme nadviazali kontakt aj so Žilinskou univerzitou, spoločne sme preskenovali hrad a pomocou georadaru zisťovali existenciu zasypaných miestností pod hradom,“ rozpráva.
CELOŽIVOTNÉ DIELO A POSLANIE
V týchto dňoch už členovia združenia pripravujú hrad na zazimovanie. V záchranných prácach budú opäť pokračovať na jar. „V roku 2019 plánujeme zamurovať veľkú kavernu v severnej stene hradu, pokračovať v konzervácii poškodených korún obvodových stien, pôvodných omietok a objektu rožnej veže. Budúci rok chceme podať projekt aj na budovu mýtnice v Dolnom Hričove, kde sme dali aktuálne vykonať reštaurátorský výskum omietok a kde plánujeme v budúcnosti organizovať rôzne výstavy,“ hovorí o plánoch na nasledujúcu „murársku sezónu“ riaditeľ, ale aj zakladateľ združenia.
Pri záchrane hradu stojí Jozef Mihálik už od úplného začiatku. Aký vzťah si za ten čas k nemu vytvoril? „Hrad je pre mňa celoživotné dielo a poslanie. Boli časy, keď som tam bol častejšie ako doma a bol to môj druhý domov. Hrad predstavuje realizáciu mojich snov a dáva mi dobrý pocit, že tu po mne niečo zostane a prispejem k skrášleniu našej krajiny,“ úprimne konštatuje.
Tento rok združenie opäť finančne podporilo ministerstvo kultúry sumou 13 600 eur. Pomocnú ruku podali aj súkromní investori a peknú čiastku sa podarilo vyzbierať aj formou 2 % z daní (2773 eur), začo sú „hradní“ chalani veľmi vďační. Každá pomoc sa však pri záchrane takého kolosu, akým je stredoveký hrad, zíde. Združenie môžete podporiť dobrovoľníckou činnosťou priamo na hrade alebo ľubovoľným finančným príspevkom na účet: SK88 8330 0000 0029 0109 7013.