Ako silno je vaše meno späté so žilinským futbalom?
V Žiline som hral 9 rokov za mužov a 21 rokov tu trénujem. Okrem toho som ešte 6 rokov pôsobil v Turčianskych Tepliciach. V roku 2002 som bol ako asistent A-mužstva pri žilinskom titule, potom som na 6 rokov odišiel do Teplíc a vrátil sa už ako tréner mládeže. Prešiel som si postupne všetkými kategóriami od prípravok až po B-mužstvo. Aktuálne som asistentom v kategórii U 15.
Nepoznáme futbalistu zo žilinskej akadémie, ktorý by na vás povedal krivé slovo. Čomu vďačíte za to, že s každým máte perfektné vzťahy?
S každým hráčom som mal i mám férový vzťah. Snažil som sa im hlavne vysvetliť, že futbal je o láske a hlave. Čiže netreba zo seba robiť majstra sveta, ale hrať túto hru so srdiečkom. Ďalej musia byť skromní, aby v budúcnosti dosiahli niečo viac. So všetkými si môžem podať ruku, nikdy som nič nezanedbal. Určite prišli momenty, keď som bol viac náročnejší a tí, ktorí nedávali futbalu všetko, dostali tvrdší prístup. Len som chcel, aby to dotiahli čo najďalej a používal som pritom rôzne metódy. Na každého hráča platilo niečo iné.
Zvládate sa aj teraz s mladíkmi naháňať na ihrisku?
S tým nemám žiadny problém. Pri tejto vekovej kategórii im ukazujem prácu s loptou, žonglovanie a snažím sa ich hravou formou motivovať. V mojom veku ešte mám techniku a môžem ich čosi naučiť.
Dnešná doba je o sociálnych sieťach, telefónoch. Viete ako člen starej školy vašim zverencom tieto veci zakázať?
Treba to vedieť dávkovať. S chlapcami chodíme napríklad na rôzne domáce i zahraničné turnaje a keď vidím, že sú na telefóne až príliš, tak ich zozbieram večer o 22. h. Jasne som im vysvetlil, že sa musia vyspať. Určite by sa do toho pozerali až do rána do 3. h. Aký potom môžu podať výkon? Sami už niektorí vedeli a povedali: Dobrý večer, tréner. Tu máte mobily... Iba niekedy ma prekabátili, ale nedal som sa.
Čo vymysleli?
Niektorí mali dva telefóny, jeden mi dali a druhý si nechali. Časom to pochopili, lebo na turnajoch sa potom prvé dve hodiny hľadali a nemali potrebnú výkonnosť. Vedel som, že nespali. Nakoniec sa stalo, že oba telefóny mi sami od seba ďalší večer odovzdali.
Máte aj nejaké obdobie či konkrétnych hráčov, na ktorých najradšej spomínate počas pôsobenia v MŠK Žilina?
V živej pamäti mám obdobie pri áčku, keď som bol asistent. Z tohto obdobia najradšej spomínam na Mareka Mintála a Mareka Bažíka. Obidvaja sú skromní chlapci, ktorí sa nikdy nevzdávali. Možno mali aj slabšie chvíle, no vedeli sa zaťať a ísť aj cez bolesť. Robili maximum pre to, aby ukázali svoj vrchol.
Mate dvoch synov, nemrzí vás, že sa viac v tom futbale nepresadili?
Tomáš hral za Žilinu Ligu majstrov či UEFU, no aj s mladším synom Ivanom ich limitovali zdravotné problémy. U Tomáša sme to zistili neskôr, pri Ivanovi skôr. Stopercentný výkon nemohli podať, no pri futbale obaja v určitej miere ostali. Taktiež majú radi šport, čomu sa teším.
Dokedy plánujete trénovať?
Prvoradé bude zdravie a potom ma musia v MŠK Žilina naďalej aj chcieť. Chlapcom chcem pomôcť odovzdať niečo, čo je vo mne.
Čo hovoríte na výkony mladej generácie v súčasnom A-mužstve Žiliny?
Máme silnú mládež, kategória v áčku sú akoby len dorastenci a ich výkony sú kvalitné. Aj keby som nebol Žilinčan, tak si myslím, že títo chlapci by mohli hrať pokojne aj v iných slovenských kluboch. Nestratili by sa.
Môžu očakávať vaši trénerskí kolegovia z akadémie nejaký príspevok do kasy za toto ocenenie? Úspech treba osláviť, nie?
Alkohol nemôžu, sú predsa tréneri. Žena im napečie dobrú štrúdľu, ktorú im s radosťou prinesiem.
Akým smerom sa podľa vás uberá žilinský šport, je to v poriadku?
Šport v Žiline trocha odišiel do úzadia. Podľa mňa za to môže televízia, kde si zapnete už fakt hocičo. Toľko futbalov sa vysiela cez víkend, že to nestíham pozerať a som z toho dosť unavený. Ak má niekto v televízii Barcelonu, tak ho ťažko dostanete na Žilinu proti Zlatým Moravciam. U mladšej generácie mi chýba ten pravý športový duch k žilinskému futbalu. Prioritou v Žiline by mal byť určite futbal i hokej, len škoda, že je táto nová generácia z toho asi veľmi presýtená. Uvidíme, akú vychováme ďalšiu generáciu, stále je všetko iba o nás ľuďoch.
KTO JE IVAN ŠIMČEK?
Bývalý dlhoročný ligový útočník v drese Dukly Banská Bystrica a ZVL Žilina odohral v rokoch 1979 až 1988 celkovo 194 stretnutí v Československej a Slovenskej národnej lige, strelil 24 gólov. Po skončení hráčskej kariéry sa vydal na trénerskú dráhu, ako dlhoročný mládežnícky tréner pôsobil v MŠK Žilina, kde mu prešli rukami viacerí budúci ligoví futbalisti. Okrem mládeže pôsobil aj ako asistent trénera pri prvom tíme MŠK Žilina, s ktorým vyhrali v roku 2002 prvý ligový titul. V súčasnosti sa venuje mladým nádejným futbalistom v Akadémii MŠK Žilina.
