Vedeli ste, že sa pod školou na Hájiku nachádzajú rozľahlé priestory, ktoré mali slúžiť ako CO kryt? Keďže však kryt nebol nikdy dokončený ani skolaudovaný, nie je zaradený v centrálnom registri ochranných stavieb civilnej ochrany (CO). Začal sa stavať v 80. rokoch minulého storočia. „V čase, keď sa stavalo sídlisko, muselo byť územie pokryté CO krytmi.
Geológia Hájika bola však zlá, celý sme ho museli vystavať na pilótach, čo bolo veľmi finančne náročné. Aby sme čosi ušetrili, vymysleli sme to tak, že sme CO kryt schovali pod základnú školu. V roku 1989 však prišla zmena, peniaze odišli preč a celý projekt sa zastavil,“ spomína na výstavbu podzemného krytu architekt a projektant Hájika Ľubomír Kružel.
Športovisko pod zemou
Keďže sa počas výstavby podarilo presadiť, aby sa kryt do budúcnosti využíval aj na športové a relaxačné účely, stihli sa tu vybudovať základy pre bazén, sauny, gymnastickú halu, posilňovne či squashové ihriská. „Je tam betónová časť, ale bez technológií. Na squashové ihriská stačí dať len palubovku, upraviť steny a sú pripravené,“ rozpráva Ľubomír Kružel. Do podzemného krytu sa vstupuje cez tri plechové brány, ktoré sa nachádzajú pod hlavnými schodmi do školy. Málokto vie, čo sa za nimi skutočne skrýva. A práve tento medzipriestor by sa ako prvý mohol účelovo využiť. Napríklad na malý „kulturák“, ktorý by poňal cca 40 až 50 ľudí. „Momentálne nám nejde o využitie celého krytu, ale aspoň o využitie plochy pod schodmi, kde by mohol vzniknúť priestor na stretávanie žiakov či obyvateľov Hájika. Mohli by sa tam napríklad organizovať prednášky alebo premietať. Ak by sa podarilo získať ďalšie financie, tento priestor by mohol v budúcnosti slúžiť ako vstup do CO krytu. V druhej etape by sa mohli dorobiť squashové ihriská, sauny... Najnáročnejšie by bolo zrealizovať bazén,“ konštatuje Ľubomír Kružel.
Slabý spoločenský život
V súčasnosti je už k nahliadnutiu štúdia, ako by sa dal daný priestor medzi schodmi efektívne prebudovať. Realizácia projektu však závisí od toho, či osloví nejakých investorov. „Na Hájiku neexistujú priestory na kultúrne a spoločenské aktivity ľudí. Býva tu jeden ples v školskej jedálni, je tu kostol... To je tak všetko. Komunitné centrum by ponúklo také priestory ako javisko, hľadisko, priestory pre rôzne stretnutia, kultúru a posedenia,“ hovorí mestský poslanec Ľubomír Plešinger. Podľa poslanca treba oceniť aj estetický prospech projektu.
„Máme vybudované krásne Slnečné schody so zeleňou smerom na Slnečné námestie a uskutočnením projektu by sa obnovili aj schody do školy, ktoré sú značne opotrebované a zvýšila by sa tým úroveň predvstupných priestorov do základnej školy. Ak k tomu prirátame, že sa chystá aj obnova stien mosta na Slnečnom námestí, tak si môžeme gratulovať,“ dodáva Ľubomír Plešinger. Využitie CO krytov na iné účely ako vojnové nie je v Žiline nič výnimočné. Z 99 krytov, ktoré sa nachádzajú na území mesta, sa dvanásť využíva dvojúčelovo. Napríklad ako nočný bar, sklad materiálu či výučbové priestory.
Michala Stehlíková
Snímky autorka, vizualizácia I. Kružel
