Žilinský šport je dlhodobo finančne poddimenzovaný. Až na výnimku, a tou je žilinský hokej. Paradoxne, práve ten je dlhodobo vo veľmi zlej finančnej situácii. Na poslednom zasadnutí mestského zastupiteľstva dokonca člen predstavenstva klubu Radoslav Jakubov spomenul ako jednu z možností riešenia konkurz so všetkými dôsledkami – stratou licencie a vypadnutím A mužstva o dve súťaže nižšie. Jedným dychom navyše doplnil, že na štadióne doslúžila strojovňa a výmena novej by stála 600‑tisíc eur. Klub sa pritom stále borí s dlhom 360‑tisíc eur.
Strojovňa zimného štadióna.
ŽILINA. Žilina bola v minulosti baštou halových športov. Úspešnú tradíciu aj divácke zázemie tu mali mužský a ženský volejbal, mužský basketbal. Kde sú dnes? Ani jeden z týchto tímov nehrá v najvyššej súťaži. Mesto na ich činnosť takmer neprispieva. Zato na hokej ide takmer milión eur ročne. Aj keď to vedenie mesta zakrýva.
„Mesto nedáva peniaze na MsHK. Celá dotácia ide na mládež a správu a údržbu nášho majetku (zimného štadióna, pozn. autora). Mesto nemá čo dávať peniaze na MsHK. Celá akciová spoločnosť musí fungovať len zo sponzorských príspevkov – to znamená platy a ďalšie náklady,“ hovoril pred poslancami Igor Choma.
Aká je pravda? Podľa rozpočtu mesta Žilina na rok 2014 bolo na šport ako taký v Žiline vyčlenených 1 268 661 eur. Z tejto sumy išlo na správu a údržbu zimného štadióna 833 661 eur, teda celých 65,7 %. Ďalších 350 000 eur išlo na plaváreň a len zvyšných 85‑tisíc na podporu športových aktivít cez grantový systém (60‑tisíc eur) a priamu podporu športových akcií (25‑tisíc eur).
Suma 833 661 eur, ktorú mesto priamo vynakladá na správu zimného štadióna, ktorý MsHK využíva zadarmo, nie je jediná. Je tu aj ďalšia dotácia, cca 150‑tisíc eur, o ktorej sa síce nehovorí, ale ktorá ide celá na činnosť A‑mužstva. Informoval o tom poslanec Peter Durmis. „Na financovanie A‑mužstva ide sto percent peňazí, ktoré sa vyberú za prenájom ľadovej plochy,“ povedal. A to je, podľa našich informácií, cca 140 – 160‑tisíc eur ročne.
Informáciu potvrdil aj Radoslav Jakubov. Ba doplnil, že touto sumou mesto sanuje cca 40 % rozpočtu extraligového A‑mužstva. Nami oslovený ekonóm, ktorý chce zostať v anonymite, tvrdí, že táto suma z prenájmu zimného štadióna je jednoznačnou priamou dotáciou A‑tímu. Dokonca aj to, že mesto poskytuje mužstvu zimný štadión zadarmo a platí jeho prevádzku, je nepriamou dotáciu. „Oboje je jasná a jednoznačná podpora mužského A tímu,“ uviedol ekonóm.
V praxi to znamená, že žilinský hokej dostal minulý rok dotáciu takmer 1 milión eur (983 661 eur), zatiaľ čo na podporu ostatných športov a športovania Žilinčanov mesto vynaložilo dohromady 435‑tisíc eur (vrátane prevádzky Mestskej krytej plavárne), takže ani nie 50 %!
Keďže žilinský hokej spotrebuje o sto percent viac peňazí, ako sa vynakladá na všetky ostatné športy a športovcov dohromady, mal by fungovať ukážkovo. Je to skutočne tak? V spoločnosti MsHK Žilina vykonal minulý rok kontrolu hlavný kontrolór mesta Peter Miko. Konštatoval závažné pochybenia. „Výsledky kontroly sú alarmujúce. Podľa správy napríklad kontrolovaný subjekt nemal v rokoch 2010 – 2013 uzatvorenú žiadnu zmluvu o poskytnutí dotácie. Na základe čoho boli tomuto subjektu dotácie poskytované? Kde bola dozorná rada?“ pýtal sa poslanec Jozef Juriš.
Predsedom dozornej rady bol v minulom volebnom období dnešný viceprimátor Patrik Groma. Ten tvrdí, že dozorná rada konala a on sám, na základe podozrení, ktoré mal, podal návrh na vykonanie kontroly. „Dnes klub funguje úplne inak ako v minulosti. Zverejňujú sa faktúry, dokonca aj platy hráčov, čo v minulosti nebolo pravidlom. V minulosti bol klub vyhlásený za najnetransparentnejší na Slovensku, dnes, naopak, patrí k najtransparentnejším. Znižujeme dlh, rozdelili sa účty, aby financovanie bolo transparentné, zverejňujú sa všetky zmluvy a nedotujeme ho,“ uviedol viceprimátor.
Finančne je však klub v kritickej situácii. V auguste vraj dokonca finančne skolaboval. Radoslav Jakubov na rokovaní zastupiteľstva hovoril o niekoľkých alternatívach riešenia. „Možnosti klubu sú aj reštrukturalizácia alebo konkurz. Ten by bol veľmi vážnou vecou, ale zrejme by mesto vyšiel lacnejšie ako iné možnosti. Na druhej strane sú tu nevýhody v tom, že klub by sme síce oddlžili, ale prišli by sme o licenciu, zostúpili by sme o dve súťaže nižšie, do druhej ligy, prišli by sme o globálnych aj lokálnych partnerov a znamenalo by to zrejme aj odliv talentovanej mládeže,“ hovorí člen predstavenstva. Ďalšou z možností je podľa neho aj to, že dlh 360‑tisíc eur splatia do roka z dotácie a prenájmu. Otázkou potom je, ako budú platiť činnosť A‑tímu?
Budúcnosť žilinského hokeja však dnes už zrejme nie je celkom v rukách vedenia klubu, dokonca ani vedenia mesta, ale v rukách veriteľov. Ak tí neprejavia ochotu sa dohodnúť, konkurz bude zrejme neodvratný. „Klub stále eviduje záväzky po splatnosti spred dvoch rokov, aj keď z nich podstatnú časť splatil. V prípade, že klub sa nedohodne s veriteľmi, nebude mať prostriedky na splácanie svojich záväzkov a zákon jasne ustanovuje, čo sa stane v takomto prípade. Potom budú braní na zodpovednosť tí, ktorí tieto nevýhodné pôžičky uzatvorili,“ uviedol hovorca mesta Pavol Čorba. Na mysli mal zrejme predchádzajúce vedenia klubu. Situácii sa budeme ďalej venovať.
Michal Filek
Snímky Juraj Vnuk, archív
