Na internom oddelení žilinskej nemocnice beží výpovedná lehota trinástim lekárom. O situácii sme sa zhovárali s riaditeľom Štefanom Volákom.
Kedy ste prišli na to, že na internom oddelení je takýto problém?
Toto nie je záležitosť, ktorá by vznikla dnes. Anabáza siaha pred rok 2011, kedy v nemocnici riešili koncepciu počtu lôžok a siahli k zrušeniu lôžok pľúcnych, infekčných a zrušili sa aj lôžka na kožnom a ORL oddelení, spolu 128 lôžok. V roku 2011 začala teda nemocnica po zredukovaní o 128 lôžok pracovať so 706 posteľami. Tým vznikla situácia pretlaku na konzervatívne lôžka a preťaženie interného oddelenia.
Ako sa s tým na oddelení vysporiadali?
Vtedajší primár to riešil tým, že do izieb naťahal ďalšie lôžka z oddelení, kde boli zrušené, ale fyzicky ich odtiaľ neodniesli. Tým zvyšoval obložnosť oddelenia, ale aj tlak na personál. Pretože ten bol plánovaný na 96 lôžok a on tam mal miestami až 120 pacientov.
Ako zareagovalo vedenie nemocnice?
Keď som nastúpil do nemocnice v auguste 2012 a analyzoval som si situáciu, videl som niekoľko možných ciest, ako to vyriešiť. Bolo potrebné jednak zlepšiť hygienicko‑epidemiologický status oddelenia a manažment pacienta. Postup však závisel od toho, aká bude naša finančná situácia. Mohli sme začať okamžite s rekonštrukciou tohto bloku. Na to by však bolo potrebných veľa peňazí a v tom čase mala nemocnice vyše 17 miliónový dlh. Navyše mesačne robila stratu okolo 500-tisíc eur. Neboli sme vierohodní pre nikoho, kto by nám mohol požičať. Preto sme uvažovali aj nad vnútornými možnosťami. Rozmýšľali sme, že časť lôžok vyčleníme na LDCH alebo hematologickom oddelení. Oveľa schodnejšie a pre nás ako manažment dôležitejšie bolo uvedomiť si, či nie je problém v tom, že pacient na oddelení nie je správe manažovaný. Teda, či je naozaj taká akútna potreba lôžok.
K akému záveru ste prišli?
Zistil som, že priemerná ošetrovacia doba sa na našom internom oddelení pohybuje okolo 8 dní. No na adekvátnych pracoviskách sa táto doba pohybuje v rámci SR okolo 5 dní a v rámci okolitej Európy dokonca od 3,5 do 4,5 dňa. To nám jasne ukázalo, že tu niekde je problém.
A riešenie?
S pánom primárom sme sa snažili hľadať cesty, ako pacienta lepšie a rýchlejšie diagnostikovať, nasadiť mu adekvátnu liečbu a tým pádom skrátiť dobu jeho hospitalizácie. Vypočítal som mu, že ak by znížil dobu hospitalizácie na 5 dní, nemal by ani 80 % naplnenosť tých 96 lôžok. Pokiaľ však je situácia na oddelení taká, že si objednajú pľúcne konzílium a pľúcna lekárka príde až o tri dni a počas tej doby pacient iba leží na oddelení a čaká, tak je to zlé manažovanie. Ten pacient si to nezaslúži. Od primára som očakával, že to zabezpečí.
Prečo sa to do dnešného dňa nestalo?
Takto sme sa chvíľu presvedčovali, čas plynul. Medzitým sa nám podarilo vybaviť prostriedky na rekonštrukciu pavilónu. Niečo dal zriaďovateľ, niečo nám priznala vláda počas výjazdového zasadania. Tým sme mali mať vyriešenú tú hotelovú časť a začal som naplno tlačiť na primára, aby vyriešil medicínsku časť. Bohužiaľ sme však nedospeli k rovnakému názoru. Požadoval som od neho koncepciu, ako chce zlepšiť manažovanie pacienta. Dospelo to len do stavu, že ma informoval, že tlačí na sestry, a tie mu vypovedali súčinnosť a žiadal ma, aby som to riešil. Dostal odpoveď, že situáciu na oddelení si musí manažovať on. Nato mi priniesol list, že to nevie zabezpečiť a ponúka svoju rezignáciu. Ja som súhlasil.
S ním dalo výpoveď aj 14 ďalších lekárov?
Do toho dalo naozaj výpoveď 14 lekárov oddelenia, ale jedna lekárka ju potom stiahla. Od 1. 3. som poveril vedením oddelenia novú primárku, ktorá už na konkurze predostrela víziu, ktorá bola blízka našim predstavám. Do týždňa sa situácia na oddelení stabilizovala a sestry prijali všetky podmienky práce. Stav ešte nie je ideálny. Lekárom plynú výpovede. Preto som na súčinnosť vyzval náš lekársky odborový zväz. Bolo dovolenkové obdobie a lekári na internom oddelení boli netrpezliví, tak prizvali ku „kauze“ predsedu celoslovenských lekárskych odborov z Nitry. Ten to pojal, ako ste mali možnosť sledovať z médií. So mnou sa vôbec na začiatku nekontaktoval, nevypočul druhú stranu a hneď dával zaručené informácie, bohužiaľ, nesprávne, čím nijako neprispel k riešeniu situácie.
Posledné stretnutie s odborármi ste absolvovali vo štvrtok. Prinieslo nejaký výsledok?
Dohodli sme sa, že pani primárka predostrie víziu, ktorá mi chýbala od pána primára a prekonzultuje ju so svojimi lekármi, aby výsledok bol naozaj realizovateľný. Toto sa má udiať do konca marca. Lekári sa potom rozhodnú, či výpovede stiahnu, alebo ich ponechajú. Ale aj pani primárka bude mať právo povedať, ktoré výpovede zoberie späť a ktoré nie.
Aká je teda teraz situácia na oddelení?
Taká, že z 91 zamestnancov interného oddelenia 79 napísalo list, z ktorého vyplýva, že pán primár s nimi nekomunikoval o tom, čo sme sa my spolu rozprávali a čo som od neho požadoval. O mnohých krokoch vôbec netušili. List poslali ministrovi zdravotníctva aj prezidentovi SR. V liste priznali, že k vyhroteniu situácie došlo najmä vďaka primárovi Spišákovi, ktorý ju nebol schopný riešiť a po nástupe novej primárky sa situácia stabilizovala. Dokonca v prípade jeho návratu sú rozhodnutí podať hromadnú výpoveď.
Väčšina zamestnancov oddelenia je teda na vašej strane. Čo ale s lekármi, ktorí už výpovede podali?
Vyzval som ich, aby sa aj oni pridali k tvorbe oddelenia. Ako príklad som uviedol oddelenie detskej chirurgie, kde sme vytvorili také podmienky na liečbu skolióz, že nás vyhľadajú pacienti z celého Slovenska a kde robíme 80 % všetkých operácií z celej SR. Má teda nadregionálnu úroveň a toto by malo byť vzorom. Značka žilinskej nemocnie musí byť slušná značka. Ak bol niekto liečený u nás a príde do Popradu alebo Bratislavy, tak už sa niektoré veci nebudú opakovať, lebo v značke bude garancia, že to bolo dobre urobené.
Ste presvedčený, že sa bude pacient správne manažovať, bude kapacita lôžok na oddelení dostatočná a bude zabezpečená adekvátna starostlivosť o pacientov, ako to požadujú lekári?
Ja som o tom hlboko presvedčený. Lekári napríklad tvrdili, že na oddelení majú aj starších pacientov, ktorí si vyžadujú dlhšiu dobu hospitalizácie. Ale veď práve pre nich tu máme oddelenie dlhodobo chorých. Pokiaľ máme pacienta, kde musíme liečbu dávať dlhodobo, ale už je stanovená diagnóza, môže byť ďalších 21 dní na LDCH. Lebo na internom je akútne lôžko, kde sa má do piatich dní urobiť diagnostika a nasadiť liečba. Potom je chronické lôžko, kde má byť v prípade potreby pacient presunutý. Toto sa však nedialo. Minimálne 5 – 6 pacientov mohli takto denne presúvať tam. Prípadne aj na iné oddelenia. Ich úlohou je čo najskôr zistiť diagnózu pacienta a čo najskôr zaistiť správnu liečbu. Ak by bola potrebná napríklad ďalšia interná liečba so špeciálnou pľúcnou diagnózou, máme na to špecializované ústavy, ktoré nie sú naplnené. Toto je cieľ, takýto je trend a to musia lekári pochopiť. Pacient si nezaslúži, aby sme jeho správnu liečbu odďaľovali a predlžovali mu utrpenie.
Ako budete riešiť problém sestier centrálnej JIS, ktoré odmietli slúžiť nadčasy?
My o ňom vieme a riešime ho viacerými spôsobmi, hľadáme nové sestry, presúvame ich medzi oddeleniami, situáciu komplikuje vysoká chorobnosť sestier. Do konca roka 2015 odčerpáme a preplatíme všetky nadčasy, takže rok 2016 pôjdeme aj tu s čistým štítom.
Michal Filek
Snímka autor
