Združenie na záchranu Lietavského hradu má do budúcnosti s hradom veľké plány. Podľa vzoru našich českých susedov chcú na hrade nastálo ubytovať kastelána a na budúci rok začnú odkrývať miestnosti, ktoré sú už veky pochované pod hromadou sute. Po desaťročiach budeme možno prvá generácia, ktorá bude môcť spoznávať ďalšie tajomné zákutia hradu. Viac sa dočítate v rozhovore s riaditeľom združenia Ľubomírom Chobotom.
Hrad obnovujete za plnej prevádzky. Nie je to risk?
Ľubomír Chobot: Je potrebné si uvedomiť, že návšteva hradu je na vlastné nebezpečenstvo. Je to zrúcanina hradu, jeho degradácia neustále prebieha. My, žiaľ, nemáme röntgenové oči a nevidíme do vnútra múrov, aj keď, samozrejme, záchrannými prácami sa tento problém vo väčšej miere eliminuje. Musíme povedať, že je to stále lepšie a lepšie, ale nikdy nemôžeme vedieť, kde ktorý kameň na hrade s rozlohou takmer 1 hektár spadne. Preto treba zdôrazniť, že vstup do areálu je len na vlastné riziko. To, že hrad opravujeme za plnej prevádzky, je náš principiálny systém obnovy. Chceme, aby ľudia mali neustále slobodný prístup na hrad, s výnimkou miest, kde sa práve rekonštruuje. Nechceme totiž, aby to bolo ako napríklad na Krásnej Hôrke, ktorá je pre verejnosť uzavretá už 4 roky. Keby sme chceli Lietavský hrad opraviť, tak by sme ho museli pri aktuálne dostupnom financovaní zavrieť na minimálne 25 rokov, a to by bola hlúposť, aby sme zneprístupnili minimálne jednej generácii taký výnimočne vzácny objekt.
Dalo by sa to riešiť aj „rekonštrukciou“ cez eurofondy za kratší čas, avšak takýto druh obnovy a stabilizácie by zobral hradu jeho dušu. Náš názor je taký, že veľké stavebné firmy nedokážu takýto druh objektu opraviť s citlivým prístupom, a preto presadzujeme pri našej práci zásadne spoluprácu s profesionálnymi remeselníkmi vo svojom odbore.
Lietava bude mať vraj v budúcnosti vlastného kastelána. Je to pravda?
Ľubomír Chobot: Áno, plánujeme v blízkej dobe, že celá časť stredného hradu bude slúžiť verejnosti ako expozičné priestory, ale aj na ubytovanie správcu hradu. Naša myšlienka prezentácie objektu sa totiž vymyká slovenskému pohľadu. Slovenský pohľad je taký, že hrad spravuje nejaká inštitúcia. Vy tam prídete, kúpite si vstupné, potom hrad zavrú, oni idú domov a objekt zostane prázdny. My presadzujeme inú cestu, ktorá je podobná správe českých hradov. Čo to znamená? Na hrade bude bývať stabilný správca, napríklad aj so svojou rodinou a hrad bude ich domovom. Hrad bude tým pádom aj pod neustálou kontrolou. Do budúcna máme totiž v pláne, aby sa časť stredného a horného hradu vždy na noc uzatvorila a týmto krokom sa budú chrániť novovytvorené pamiatkové hodnoty a taktiež sa bude eliminovať vandalizmus, ktorý, bohužiaľ, stále existuje. Naša predstava správcu objektu je teda taká, aby to bol človek, ktorý bude detailne poznať hrad, bude sa dennodenne zaujímať o jeho problémy a bude o týchto faktoch informovať vedenie správy hradu, aby prevádzka hradu neohrozovala návštevníkov objektu.
Raz ste sa vyjadrili, že čiastočná obnova hradu bude úlohou pre niekoľko generácií. Do akého stavu by ste ho chceli dostať vy – súčasní členovia združenia?
Ľubomír Chobot: Naše združenie má vízie a jasné plány na najbližších 10 rokov. Treba si uvedomiť, že naša generácia starne, a preto sa snažíme už dnes budovať budúcu generáciu, ktorá sa bude po nás úspešne starať o správu hradu. Ešte počas nášho pôsobenia by mala byť ukončená celá etapa stabilizácie všetkých havarijných stavov objektu a mal by byť z pamiatkového hľadiska dôkladne preskúmaný už celý areál hradu. Z archeologického hľadiska bude hrad aj pre budúce generácie veľmi zaujímavý, pretože súčasné výskumy prevažne riešia suťové závaly a nie kultúrne vrstvy. Znamená to, že hrad aj naďalej v budúcnosti bude vydávať svoje tajomstvá a bude vzácnym miestom pre stredovekú archeológiu na Slovensku. Cieľom našej generácie je odovzdať našim nasledovníkom bezpečný stredoveký objekt, ktorý po našom zásahu nebude „prázdnou betónovou konzervou“ zarábajúcou financie ako Disneyland. Čaká nás však ešte veľa fyzickej, ako aj psychickej práce, aby sme naše ciele splnili. Je nutné si udržať kvalitných remeselníkov a neustále hľadať možnosti systematického financovania, a preto neustále oslovujeme ďalších partnerov. Hrad totiž nemôžu opravovať dvaja ľudia, to sa nedá, to je utópia. Takýto veľký životný projekt bude úspešný iba vtedy, ak sa spoja všetky sily a možnosti tejto spoločnosti. Ja tomu hovorím, že je potrebný neustály multilevel marketing.
Aké práce vás teda v najbližších rokoch čakajú?
Ľubomír Chobot: Okrem otvorenia prvých expozičných muzeálnych miestností v strednom hrade sa chceme v roku 2017 dopracovať k prvému veľkému archeologickému výskumu na hornom hrade. To znamená, že po prvýkrát pôjdeme hlbšie do útrob renesančného paláca a budeme postupne spoznávať jeho zasypaný interiér. Taktiež chceme v tomto roku spustiť aj náročný projekt stabilizácie hradnej kaplnky, kde bude nutné v úvode použiť horolezeckú techniku a výškových pracovníkov, aby mohlo byť očistené podložie zaniknutej severnej steny, ktorú plánujeme do budúcnosti obnoviť a tým vznikne bezpečná vyhliadka z hradu. V roku 2018 by sme chceli začať riešiť stabilizáciu posledného nedotknutého objektu hradu, a to Rondelovej veže, známej tým, že slúžila v minulosti ako vstupný objekt do hradnej väznice. Takto sa postupne dostaneme aj do tých častí hradu, ktoré dnes zaujímajú verejnosť. Chce to však trpezlivosť, najskôr sa musí historické murivo stabilizovať a až potom môžeme vchádzať do miestností, ktoré nevideli celé generácie ľudí a tešiť sa z objavovania. A to nie je všetko, čo nás čaká a čo nás neminie. Myslím si, že do budúcnosti sa návštevníci môžu tešiť na naozaj zaujímavú prehliadku Lietavského hradu. Čo by som chcel zdôrazniť na záver, že vždy sa budeme snažiť, aby hrad bol oázou pokoja a oddychu, v ktorom návštevník strávi príjemný oddychový deň.
Michala Stehlíková
Snímky Peter Danko
