Máte vysnívanú destináciu, kde si viete predstaviť svoj život? Žilinčana Petra Harvánka, outdoorového nadšenca a milovníka prírody, primäli zájazdy do Nórska k tomu, aby sa sem presťahoval. Momentálne zažíva dobrodružstvo hlavne za volantom autobusu. Pracuje ako šofér miestnej linky a v zime to tu vraj býva niekedy na cestách adrenalín. Poďte s ním pričuchnúť si k životu v krajine, kde sa deti rodia s bežkami na nohách.
Trolltunga
Celkom vtipná predstava, že by nás vozil do susednej dediny Nór... Nórov však vozí autobusom Slovák. Aká je vaša trasa?
Áno, máš pravdu. Znie to vtipne, ale máš asi 25 % šancu, že keď oslovíš šoféra v autobuse po slovensky „dobrý deň“, tak ti odpovie po slovensky. V našej garáži pracuje okolo 300 šoférov a z toho nás tam je asi 80 Slovákov, čo je pomerne veľké číslo. Celkovo v našej firme naposledy pracovalo 54 národností, takže sme taká „multi-kulti“ firma. Jazdím hlavne medzi mestečkom Lillestrøm a Oslom. Lillestrøm – je to taký významný satelit hlavného mesta neďaleko jedného z troch letísk – Gardermoen. Máme na starosti asi 50 liniek vrátane expresov do Osla a jeho okolia a asi rovnaký počet školských liniek.
Ako ste sa dostali k tejto práci a ako to vlastne v reáli prebieha? Komunikujete s cestujúcimi pri kúpe lístka po nórsky?
Nakoľko som zažil v Nórsku už predtým tri zimy na lešení vo veľkom mraze, daždi a nepohode, pretože tu sa robí za každého počasia, hľadal som prácu, ktorá by ma bavila a zároveň by som bol v suchu a v teple. Šoférovanie ma vždy bavilo a už v minulosti som v Osle pracoval ako stillasmontør (montér lešenia), kde som jazdil na nákladnom aute. To sa mi osvedčilo ako celkom užitočné hlavne z hľadiska orientácie a skúseností v dopravnej situácii v meste. Naučiť sa toľko nových trás, ktoré sa na seba podobajú, za krátku dobu, si vyžaduje dobrý orientačný zmysel a dobrú pamäť. K tejto práci som sa dostal tak, že som na internete čítal inzerát, v ktorom hľadali nových šoférov autobusu neďaleko miesta, kde som býval. Netrvalo to dlho a ocitol som sa na pracovnom pohovore v danej firme. Pri dennodennom styku s cestujúcimi si táto práca vyžaduje komunikáciu v nórskom jazyku, takže, samozrejme, aj pracovný pohovor prebieha v nórčine. Neodmysliteľnou súčasťou je aj komunikácia cez vysielačku, keď sa aktualizujú výluky na trasách, obchádzky, hlásenia meškania a pod.
Životná úroveň v Nórsku je vraj taká, že väčšina ľudí vlastní auto a vraj keď idete náhodou popri ceste peši, zastavujú vás, či ste v poriadku. Využívajú Nóri vôbec autobusovú dopravu?
Verejnú dopravu tu využívajú všetky vrstvy obyvateľstva bez ohľadu na vek, pohlavie alebo výšku príjmu. Nakoľko sa tu vždy počas dopravnej špičky (ráno aj poobede) tvoria kolóny a dopravné zápchy, je cestovanie verejnou dopravou pohodlnejšie ako stále dávať pozor na dopravu okolo seba pri cestovaní vlastným autom. Cesta z Osla do cieľovej stanice trvá viac než hodinu, takže ten čas ľudia využívajú na čítanie dennej tlače alebo si len zdriemnu na ceste do práce.
Máte už „svojich“ cestujúcich, o ktorých viete, kam idú a kde vystúpia? A teda, ste vy pre cestujúcich ten „ich“ vodič, ktorého už poznajú?
Mne sa opakuje 6-týždňový cyklus, ktorý sa tu nazýva rotácia, takže sa mi opakujú linky a s nimi aj cestujúci. Vo veľa prípadoch sa už navzájom poznáme, takže viem presne, kam cestujú. Niekedy sa dokonca zdravíme aj mimo práce, keď sa stretneme v meste.
Blíži sa zima, u vás je už sneh. Zažili ste už za volantom pravú nórsku zimu, záveje, odhadzovanie snehu, šmyky, kalamity? Musíte byť na cesty v zime špeciálne pripravený?
Práve dnes, 24. 11. 2015, bol jeden z tých dní, kedy nastal chaos. Už od skorého rána pršalo a zároveň sa dážď menil na poľadovicu. O 10. hodine ráno som sa dozvedel v garáži, že už 9 našich autobusov je rozbitých a sú mimo prevádzky. Celý deň kolóny, diaľnica E6 z Osla do Trondheimu bola buď ochromená, alebo úplne neprejazdná. Autobusy preplnené z dôvodu veľkého meškania. Hmla, zlá viditeľnosť a šmykľavá vozovka prispeli k veľkému počtu havárií a všade bolo podchvíľou počuť sirény. Na takéto podmienky sa robia rôzne kurzy, ako napr. kurzy šmyku alebo spôsobu jazdy, ale v reálnych podmienkach človeku asi najviac pomôže vlastná prax, predvídavosť a „vyjazdenosť“.
Ktorý chalan netúžil byť šoférom autobusu...?
No ja si pamätám, že keď som bol ešte malý chlapec, chcel som byť všeličím, ale že skončím ako šofér autobusu v Nórsku... to mi nenapadlo ani v najbláznivejšom sne. Na Slovensku som dlhé roky pracoval s kameňom a takúto prácu som sa po príchode do Nórska snažil nájsť aj tu, ale bezvýsledne. Jeden dôvod bol aj ten, že som sem prišiel na jeseň, kedy bolo už po sezóne. Hlavný dôvod ale bol, že skoro všetky firmy, ktoré som navštívil, nevyrábali skoro nič. Všetko sa dováža hotové, už opracované, zo severu Nórska, no hlavne zo zahraničia, prevažne z Číny. Život je tu ale veľmi drahý (hlavne bez príjmu) a ja som potreboval prácu stoj čo stoj. Tak sa mi po 10 dňoch podarilo zamestnať sa v jednej firme s lešením.
V práci.
Ako a prečo ste sa dostali do Nórska a čo vás sem prvotne prilákalo? Prečo ste sa tu vlastne rozhodli žiť?
Popri kamenárstve som mal na Slovensku ešte nejaký čas aj outdoorovú cestovnú agentúru a práve s ňou som pričuchol k nórskej prírode a mentalite. Popri zájazdoch s turistami to bol asi prvotný impulz, keď som si v duchu vravieval, že tu by som si vedel predstaviť žiť! Onedlho sa táto predstava stala skutočnosťou.
Žijete tu so svojou rodinou alebo vás navštevujú?
Žijem tu sám, ale navštevujeme sa s rodinou tak často, ako sa len dá a ako nám dovoľujú pracovné povinnosti. Dokonca môj syn tu pracoval tri letné sezóny po sebe a dcéra tu strávila minulý rok celé leto – taktiež pracovne.
Škandinávska príroda je čarovná. Chodíte si ju vychutnávať na vidiek, do hôr a podobne? Viem o tom, že sa venujete turistike, rybačke, ste športovec... Odporučte nejaké miesta, ktoré sú pre vás nezabudnuteľné a kam by ste sa chceli ísť ešte pozrieť?
Príroda je tu neopísateľná. Hlavne západné pobrežie a sever Nórska. Venujem cestovaniu veľa času, ale, bohužiaľ, cestovanie taktiež niečo stojí, takže práci sa venujem väčším dielom. Popri šoférovaní ešte stále pracujem aj ako brigádnik s lešením. V jednej práci si čistím hlavu od ľudí, v druhej pumpujem svaly a udržiavam trochu pohyb. Na Nórsku a Nóroch je úžasné aj to, že podstatná časť ich života sa odvíja v symbióze s prírodou a športom. Tento rok sa roztrhlo vrece a otvorili sa asi 4 nové Via ferraty – zaistené lezecké cesty – ktoré sú veľmi populárne najmä v Taliansku a Rakúsku. Ponúkajú sa tu všetky možné športové aktivity. Lezenie ľadov v Rjukane, Hemsedale, Trondheime a na mnohých iných miestach láka ľudí z celého sveta. Skialp a freeride lyžovanie? Rajom pre lyžiarov sú národné parky ako Jotunheim, Rondane alebo Lyngské Alpy na severe pri Tromsø. Mojou srdcovkou sú ale určite aj Lofoty a západné pobrežie okolo fjordov. Veď len na porovnanie stačí spomenúť, že Oslo a okolie, ktoré sa nazýva Akershus, má celkovo vyše 400 km upravených bežkárskych tratí. To snáď nemá celé Slovensko. Nie je žiadnou výnimkou, že veľká časť z nich je aj osvetlená. Bežne vidieť ľudí po práci, ako s lyžami sadajú na mestskú dopravu alebo metro a hajde na trate. Veď preto aj majú Nórky také ťažké pôrody. Sa nedivím, keď sa tu deti rodia s bežkami na nohách (smiech).
Trochu na vážnu tému – je otázkou dnešných dní, do akej miery sme v bezpečí pred teroristami. Pred 4 rokmi aj v Osle došlo k tragickému útoku teroristu Breivika. Sú tieto udalosti stále v živej pamäti Nórov a vnímate vy toto kozmopolitné veľkomesto ako bezpečné?
V mojej práci sa stretávam so všetkými sociálnymi vrstvami obyvateľstva aj s rozličnými národnostnými skupinami. Zatiaľ som nemal skúsenosť s násilím v priamom prenose, ale množia sa prípady vrážd, znásilnení alebo lúpežných prepadnutí. Je pozoruhodné, že 94 % zo všetkých prípadov bolo uskutočnených cudzincami. Útoky na šoférov autobusov majú taktiež celkom slušné zastúpenie. Môjho kolegu dokonca pobodali nožom do krku pred zrakom jeho malého syna, ktorý sedel meter od neho na prednom sedadle autobusu. Maródoval viac než rok a chlapec má traumu na celý život. Ale aj napriek takýmto skúsenostiam by sa dal život v Nórsku hodnotiť ako celkom bezpečný. Iné je to, samozrejme, na vidieku a iné vo väčších mestách, kde by som do niektorých miestnych častí radšej nevstupoval. Po posledných udalostiach môžeme asi ale konštatovať, že hrozba terorizmu dnes už nepozná hranice.
Krátko sa zastavíte na sviatky doma. Teda, nazývate stále Žilinu svojím domovom a plánujete sem trvalý návrat?
Slovensko bolo, je a vždy bude mojím domovom číslo jeden. Hlavne moje rodné mesto Žilina a moja rodina, ktorá tam žije. Mesto, kde som strávil svoje detstvo, mladosť a aktívnu dospelosť mi veľakrát chýba. Človeku sa ale po odchode zo Slovenska radikálne zmenia podmienky. Zrazu máš dvojitý život. Dve platobné karty, dve telefónne SIM karty, dva domovy, kde sa rád vraciaš, dva rozdielne svety, v ktorých si nájdeš priateľov a ľudí, ktorých máš rád. S domovom ti ostáva len tenučké spojenie cez sociálne siete alebo telefón. Preto si vždy vážim chvíle, kedy sa znova vraciam za svojimi blízkymi. Kedy to ale bude na stálo, to zatiaľ ešte netuším.
Veronika Cvinčeková
Snímky archív Petra Harvánka
