Zaspomíname trochu na leto, ktoré už je za nami. Ako ste trávili svoju letnú dovolenku?
Tento rok sme sa rozhodli, že morálne podporíme Egypt. V oblasti, kde sme dovolenkovali, neboli žiadne nepokoje, tak sme sa ničoho neobávali.
Tradičná otázka, s ktorou sa často stretávate. Ako ste sa dostali k herectvu?
Mňa vždy zaujímal film, ilúzie, fikcie na reálnom podklade a kľúč, ako sa k tomu dostať, bol cez herectvo. Takto som sa chcel dostať k filmu. Jedna z ciest, ako dosiahnuť môj cieľ, bolo dostať sa na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. A, samozrejme, vytrvalosť a nevzdávať sa svojho sna. Robím to, čo ma baví. Keď človek môže ísť na 100 %, je to úžasné. A ešte keď to cítite v srdci aj v hlave, je to neskutočný pocit.
Vy ste si ako jeden z mála slovenských hercov mohli zahrať aj so svetoznámymi tvárami. Udržiavate s nimi kontakty?
Bol to určite zážitok pracovať s tvárami ako Gene Jackman vo filme Za nepriateľskou líniou. Postretával som veľa „Áčkových“ hercov a bola to veľká škola pre herca. Sú to ľudia, ktorí ma zasiahli. Určite sa snažíme udržiavať kontakty, niekedy si zavoláme, napíšeme, ale veľmi sa nestretávame. Doba je veľmi rýchla a najhoršie je to, že nie je čas.
Ako to máte s prácou? Aký je váš pracovný týždeň?
Mám rád, keď som rozlietaný, vtedy mám pocit, že žijem. Keby som vám mal opísať pár dní, ktoré budú nasledovať, mali by vyzerať asi takto. Včera som prišiel z Bratislavy, vyspal som sa u rodičov, ak nebude pršať, pokosím a zajtra idem opäť skoro ráno do Bratislavy. Potom mám dva dni natáčania. Vraciam sa na chvíľu domov, kde ma večer berie auto a idem do Berlína. Tu jeden celý deň točím, následne na to večer ma odvezú naspäť domov a znova do Bratislavy.
Aký máte názor na súčasné slovenské filmy?
Natáčal som zahraničné filmy – americké, nemecké, ale preferujem stále slovenský film. Chcel by som sa vrátiť k slovenskému, ktorý kedysi fungoval a teraz akoby ani nebol. Občas niečo zakvitne aj v našom čase, ale už to nie je o filme, ale hlavne o peniazoch.
Hrávate v súčasnosti aj v divadle?
Áno, hrám v divadle v Celetné. Nerobím divadlo preto, aby som sa ním uživil, je to nemožné. Ja som z tej generácie, kedy my, herci z východného bloku, robíme aj film, aj divadlo. Ak máme to šťastie.
Pri ktorom filme alebo predstavení ste mali pocit, že úloha bola na vás „ušitá“?
Vždy to bol posledný film. Teraz momentálne je to pre mňa film, ktorý ešte natáčame.
Keď cestujete medzi dvoma hlavnými mestami, ako to máte s časom na rodinu?
Je to v intervaloch. Jednoducho musím si vždy nájsť čas na rodinu. Nemôžem povedať dieťaťu, že teraz nemám čas alebo prepáč, nestíham...
Ako sa dostávate k filmom? Chodievate na kastingy alebo vám scenáre prídu rovno domov?
Na kastingy chodievam, je to úplne normálna vec, ktorú by mal herec absolvovať. Ale niekedy mi zavolá režisér, ktorý mi povie, že má určitú tému, či by som mal záujem alebo mi rovno zavolá producent.
Svoje bydlisko máte teraz v Prahe. Ako dlho tam žijete?
Uff, asi 15 rokov, ale ja som v podstate nikdy neodišiel. Ja som stále doma. Nebohý pán Čorba povedal jednému môjmu kamarátovi: „Ži, kde chceš, môžeš ísť do sveta, kam chceš, ale „bačkory“ si nechaj vždy doma.“ Ja sa snažím toho držať. Vyskúšal som si odísť ďaleko a teraz už nepotrebujem nikam chodiť.
Mnohé ženy vás považujú za jedného z najsympatickejších mužov zo slovenských hercov. Ako to vnímate?
Stále som so ženami, patria k mojej profesii. A nielen pracovne, aj v mojej rodine. Nedá sa s tým nič robiť, všetko stojí a padá na žene.
Beriete niekedy so sebou dcérku na natáčania?
Marušku občas beriem. Dokonca na podnet pána režiséra si zahrala už aj vo filme bratov Lutherovcov, ktorý som spomínal. A bola výborná. Trošku som s tým polemizoval, ale nakoniec som bol rád.
Keby sa vaša dcéra rozhodla stať sa herečkou, ako by ste to brali?
Teraz je zatiaľ prvý rok v škole a darí sa jej. Keď budem vidieť, že má záujem, tak ju podporím. Už bude na nej, čo si vyberie.
Rozmýšľali ste, že by ste mali viac detí?
Ďalšie dieťa už asi nie. Ja obdivujem ľudí, čo majú viac detí, ale stačí mi jedno.
Lucia Kubalová
Snímka autorka, archív Marko Igonda
