Neodchádzajú od štedrovečerného stola, kým nedojedia posledný kúsok na tanieri. Na prvý sviatok vianočný si ani vlasy nečešú. Keď chodia po návštevách, nikdy neprichádzajú ani neodchádzajú naprázdno. To je len zlomok zo zvykov, ktoré sú typické pre rómske Vianoce.
ŽILINA. O najkrajších sviatkoch roka v rómskej komunite nám prišiel porozprávať 55‑ročný Alexander Rác, ktorý so svojou rodinou žije na Bratislavskej ulici. Aj keď sám priznal, že už ani tie ich Vianoce nie sú tým, čo bývali, predsa pre nás zaspomínal na časy minulé i tie súčasné. Rómske Vianoce, v ich jazyku Karačoňa, majú však až dodnes svoje nezameniteľné čaro.
Vianoce z minulosti boli vraj najkrajšie
Keď pán Alexander spomína na Vianoce z detstva, rozžiaria sa mu oči. Vyrastal totiž na dedine, kde ľudia oveľa viac dbali na dodržiavanie zvykov. „Boli to také krásne Vianoce, že som sa ich nevedel dočkať. Bývali sme v malých drevených domčekoch vo Višňovom. Spomínam si na tetu môjho nebohého otca. Žila sama, ale vždy na Štedrý deň ma volala k sebe. V dome nemala elektrinu, svietila len sviečkami, ale aké to bolo nádherné! Vianočný stromček si zdobila jabĺčkami, orieškami či kockovým cukrom, ktorý balila do lesklého papiera. Stôl mala plný jedla. Pripravila jabĺčka, salámu, chlebíky... A tá jej kapustnica! Doteraz som takú dobrú nejedol,“ spomína na Vianoce z detstva Alexander Rác.
Na Štedrý deň po večeri sa staršinovia vybrali do ulíc a spievali koledy. Ľudia ich vraj vítali s otvorenou náručou. Núkali ich jedlom, pitím. „Potom sa zišli pri jednom stole a do rána jedli a pili,“ rozpráva.
Umývajú sa v jednom lavóre, aby boli zdraví
Aj keď už súčasné Vianoce stratili časť zo svojho čara, dodnes si ich Rómovia veľmi vážia a majú pred nimi rešpekt. Napríklad na stole nesmie chýbať cesnak pre zdravie, chleba a soľ ako boží dar a pod obrus sa do každého rohu stola vloží peniaz, aby bolo v rodine vždy dosť peňazí. U Rácovcov sa zdobí stromček až na Štedrý deň poobede. Rodina sa pomodlí, pripijú si červeným vínom a môže sa začať. Na stromček vešajú klasické vianočné ozdoby ako gule či kolekcie, v žiadnom prípade však nesmie na stromčeku chýbať Ježiško a soška Matky Božej. Ešte predtým, ako zasadnú k vianočnému stolu, nalejú do lavóra vodu, do ktorej hodia drobné mince a všetci členovia rodiny sa v nej umyjú, aby boli zdraví.
„Pred večerou si každý oblečenie to najlepšie, čo má. Potom pristúpime k stolu, opäť sa pomodlíme. Urobíme medom krížiky na čelá. Od stola môžeme odísť až vtedy, keď každý zje všetko, čo má naložené na tanieri. Ja si napríklad potrpím nato, aby boli pri stole všetci tichučko. Veď sa má narodiť Ježiško a treba mu vzdať úctu,“ vysvetľuje Alexander Rác.
V takomto duchu sa nesie aj 1. sviatok vianočný. Členovia rodiny si až do obeda nažívajú v tichosti a pokoji. „Na druhý deň sa do veľkej omše nesmie robiť nič - upratovať, zametať a ani česať vlasy. Potom sa začína chodiť po rodine a susedoch. Dovtedy platí prísny zákaz akýchkoľvek návštev, pretože sa traduje, že sa takto odnáša z domu šťastie. Keď ale idete k susedovi, nikdy nie naprázdno. Stačí priniesť jabĺčka. Potom si zavinšujeme a keď odchádzame, tak zas sused dá niečo nám, aby sme nešli s prázdnymi rukami domov,“ rozpráva muž z rómskej komunity.
Chladničky praskajú vo švíkoch
Aj Štefan sa nesie v znamení návštev a večerných zábav. Silvester je tiež o čosi veselší a pánovi Alexandrovi vraj srdcu najbližší. „Ani vám neviem povedať prečo. Jednoducho, ľudia sú k sebe milí, zabávajú sa, smejú. My sa zvyčajne stretneme všetci o polnoci na ulici a strieľame petardy. Pamätám si, že starí cigáni zvykli píjavať od desiatej večer do skorého rána. Vládla však medzi nimi uvoľnená, priateľská atmosféra. Nikto na seba nenadával, všetci boli ako jedna rodina,“ zachádza so spomienkami do minulosti.
Aj keď už mnohé zvyky starejších zanikli a peňazí je stále menej, jedla je na Vianoce vždy požehnane. „Aj keď peňazí majú cigáni málo, pred koncom roka sa zásobia jedlom, najmä mäsom. V každej rodine, kde prídete, majú plné chladničky jedla. V tomto si na sviatky doprajú. Naše Vianoce budú opäť pekné aj vďaka ľuďom, ktorí mi poskytli prácu, začo im veľmi ďakujem,“ dodáva Alexander Rác.
Michala Stehlíková
Ilustračná snímka
