ŽILINA. Na pozoruhodný objekt na streche žilinského divadla nás upozornil náš čitateľ. Ako nám prezradil, ide vraj o zriedkavú vojenskú stavbu, akých bolo v Žiline viac. Rozhodli sme sa zistiť, čo sa za nenápadným objektom skrýva a koľko ich v našom meste vlastne je.
Guľometné hniezda sú mýtom
Viac svetla nám do pátrania priniesol Matúš Sládok, ktorý sa téme vojenských objektov venuje už niekoľko rokov. Uviedol, že ide o tzv. pozorovateľne, ktoré sa stavali najmä v posledných rokoch 2. svetovej vojny a v 50. rokoch minulého storočia. „Slúžili civilnej obrane. Z pozorovateľne hlásili najmä zasiahnuté objekty, požiare a ich šírenie a koordinovali práce ďalších zložiek. Cez vojnu podobné objekty, ak boli vo fabrikách, využívali aj závodné stráže,“ rozpráva.
V Žiline sa dodnes zachovali dve. Prvá sa nachádza na streche mestského divadla, druhá na streche obytného domu na ulici Veľká okružná. Kedysi vraj existovala jedna aj na Dubni.
O objektoch sa medzi niektorými šušká ako o guľometných hniezdach, nad touto teóriou sa ale odborník na vojenské objekty smeje. „Sú to jednoznačne pozorovateľne. Guľometné hniezda sú mýtom, ktorý vznikol z nevedomosti, lebo priezory pozorovateľní vyzerajú z diaľky ako strieľne. Palebné objekty to nie sú z viacerých dôvodov. Objekty majú tenké steny, ktoré by silnejšej paľbe neodolali. Guľometné hniezda bývali zo silnejšieho železobetónu,“ objasňuje Matúš Sládok.
Proti tejto predstave hrá aj skutočnosť, že priezory sú vyhotovené najmä pre výhľad do diaľky a aj pri maximálne sklonenej hlavni zbrane by niektorými smermi mohli ostreľovať iba iné budovy vrátane vlastných, a nie z vojenského hľadiska dôležité ciele. „Guľometné hniezda mávajú pri podobne vyzerajúcich objektoch iba po jednej strieľni na jednu stranu a napokon sa v zastavanom území na strechách nestavali,“ dodáva.
Zabudnuté...
Pozorovateľne sa stavali z tehál a betónu. Zariadenie bolo strohé. V malej miestnosti sa nachádzal jednoduchý nábytok a svietidlo. Pozorovatelia z nej komunikovali telefónom alebo vysielačkou. „V súčasnej dobe vie o takýchto objektoch veľmi málo ľudí,“ konštatuje Matúš Sládok. Okrem Žiliny sa nachádzajú aj v iných slovenských mestách. Najviac ich je v Bratislave, neďaleko nás je jedna aj v Kysuckom Novom Meste. Dnes pravdepodobne slúžia ako sklady lebo upadli do zabudnutia.
My sme jednu zo žilinských pozorovateľní, tú „divadelnú“, boli osobne navštíviť. Dovnútra sme sa dostali po rebríku cez úzky štvorcový otvor v stene. Miestnosť bola prázdna, dýchala tajomnou históriou a poskytovala výhľad na celú Žilinu.
O pôvode pozorovateľne by sa rád viac dozvedel aj riaditeľ Mestského divadla v Žiline Anton Šulík. Preto vyzýva všetkých pamätníkov, aby sa prišli o svoje vedomosti podeliť. Jeho cieľom je totiž dať budovu divadla do pôvodného stavu a zistiť o jej histórii čo najviac. „Ľudia, ktorí sú schopní priniesť nejaké informácie, fotografie alebo iné dokumenty, ktoré súvisia s budovou divadla a práve s touto pozorovateľnou, dostanú od nás dva lístky na divadelné predstavenie zdarma,“ so zaujímavou ponukou všetkých vyzýva riaditeľ Mestského divadla v Žiline Anton Šulík.
Michala Stehlíková
Snímka autorka
