PREDVEĽKONOČNÉ A VEĽKONOČNÉ ZVYKY
Zvyky tohto obdobia patria medzi jarné kalendárne obyčaje. Slávenie Veľkej noci má korene už v staroslovanskom období, pôvodne to boli sviatky jari.
V tradičnej ľudovej kultúre boli dôležitými dňami Smrtná a Kvetná nedeľa. Na Smrtnú nedeľu, ktorá je dva týždne pred Veľkou nocou, sa konali rôzne obrady, ktorých zmyslom bolo symbolické vyhnanie zimy z chotára a prinesenie leta. Najznámejšie bolo vynášanie Moreny a nosenia letečka.
Naši predkovia považovali striedanie ročných období za prejav pôsobenia nadprirodzených síl. Pred negatívnymi vplyvmi sa snažili chrániť a na to využívali rôzne magické a rituálne praktiky. Morena symbolizovala zimu a smrť. Podstatou obchôdzky bolo chodenie dievčat s Morenou po dedine za spevu obradových piesní. Figurínu si zhotovili z drevených palíc a slamy. Za dedinou ju rozobrali, spálili a hodili do vody. Týmto spôsobom vyniesli z dediny zimu, chorobu, smrť.
Po návrate do dediny dievčatá so spevom obchádzali domy, kde dostávali výslužku – väčšinou vajíčka. V niektorých oblastiach sa sprievod do dediny vrátil v čele s kráľovnou, ktorá niesla ozdobenú halúzku – letečko, ktoré bolo symbolom jari, zdravia, prosperity.
Ďalším významným dňom predveľkonočného obdobia je Kvetná nedeľa (Palmová nedeľa), ktorá je začiatkom veľkonočného týždňa. Počas tohto dňa sa pri bohoslužbách svätia vŕbové prúty – bahniatka. Po príchode domov sa odložia a slúžia ako ochrana domu. Svätenie bahniatok je pamiatkou na deň, keď vstúpil Ježiš Kristus do Jeruzalema oslavovaný davom a vítaný palmovými listami.
S Kvetnou nedeľou sa spájalo množstvo poverových predstáv, napr. o otváraní zeme, verilo sa, že keď matka prinesie malé dieťa do kostola, začne skôr hovoriť. Jedli sa najmä cestoviny posypané makom, aby narástli dlhé klasy s množstvom zrna a strukoviny, ktoré mali najskôr kvitnúť.
Termín slávenia Veľkej noci je pohyblivý, závisí od lunárneho cyklu. Veľkonočná nedeľa je prvou nedeľou po splne Mesiaca, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti.
Pre kresťanov je to najdôležitejší sviatok cirkevného roka, kedy slávia zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V tradičnej kultúre sa s Veľkou nocou spájali zvyky spojené so začiatkom jari a poľnohospodárskych prác.
Zelený štvrtok
Štvrtok svätého týždňa (nové pomenovanie – pozn. red.) je spomienkou na slávenie poslednej večere Ježiša a apoštolov. Označenie „zelený“ má podľa Getsemanskej záhrady, kde sa Ježiš modlil.
V tento deň sa počas omše zaviazali zvony a počas svätých omší sa nepoužívali. Až do Bielej soboty ich nahradili rapkáče, s ktorými sa chodilo po dedine, aby hlukom odstrašili zlé sily. Množstvo úkonov sa týkalo zabezpečenia zdravia ľudí a zvierat, napr. umývanie sa v potoku pred východom Slnka. Malo to priniesť človeku zdravie, krásu, silu. Verilo sa, že pôsobí tiež ako prevencia voči kožným chorobám.
Mládenci brodili na potoku kone, aby boli zdravé a silné (niekde sa kone brodili počas Veľkého piatku). Chlapcom na Zelený štvrtok strihali vlasy, aby ich mali pekné, husté a aby im skoro nešediveli.
Súčasťou dňa bolo varenie pôstnych zeleninových zelených jedál – špenát, šťavel, žihľava.
Veľký piatok
Piatok utrpenia Pána je smútočný deň veľkonočného týždňa, kedy sa slávi ukrižovanie Ježiša Krista. V ľudovej kultúre sa v tento deň konali rovnaké obyčaje ako na Zelený štvrtok. /umývanie sa v potoku, brodenie koní./
Dievčatá si pri potoku pod vŕbami česali vlasy, aby ich mali husté a dlhé. Kto sa chcel zbaviť chorôb mal skočiť do potoka, aby sa choroba naľakala a ušla. V tento deň sa podľa predstáv ľudí ľahšie a rýchlejšie hoja rany. Preto gazdovia značkovali zvieratá, kastrovali baranov. Tiež sa žrebcom strihali hrivy a chvosty, strihali sa jahniatka a ovce, aby mali hustejšiu vlnu; štepili sa mladé stromčeky.
Ak sa nedodržiaval úplný pôst, pripravovali sa pôstne jedlá – strukoviny, zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa aj údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
Biela sobota
Svätá sobota má názov podľa bielej farby rúcha, ktoré sa v tento deň odovzdáva dospelým, ktorí sa obrátili na kresťanskú vieru. Katechumeni, ako sa im hovorí, prijímajú na Bielu sobotu hneď tri sviatosti – krst, prvé sväté prijímanie aj birmovku.
Cirkevné obrady sa na Bielu sobotu začínali až po zotmení. Dôležitým úkonom bolo rozväzovanie zvonov a prípravy na oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Pred kostolom sa pálil oheň, v ktorom sa spaľovali zvyšky posvätných predmetov – starého paškálu a oleja. Oheň bol posvätený kňazom a zapaľovala sa ním hlavná sviečka paškál.
Uhlíkom z pahreby kedysi ľudia pripisovali magické vlastnosti. Verili, že dokážu ochrániť dom pred požiarom, preto si ich brali domov a dávali ich aj na polia. Bohatú úrodu ovocia malo zabezpečiť trasenie stromov.
Pripravovali sa obradové jedlá, ktoré sa na druhý deň svätili – šunka, klobása, vajíčka.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je vyvrcholením veľkonočného týždňa. V tento deň je ukončenie veľkého 40-dňového pôstu. Na rannú omšu sa nosili svätiť jedlá. Najvýznamnejším jedlom boli vajíčka. Hojnosť jedál mala zabezpečiť sýtosť všetkých členov rodiny po celý rok. Obradná bola konzumácia prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby na seba nezabudli a aby sa zabezpečila ich súdržnosť.
Veľký význam ľudia pripisovali návratu z nedeľnej bohoslužby - kto vraj prvý dobehne domov, tomu prvému dozrie úroda a ako prvý skončí s prácami na poli.
Veľkonočný pondelok
Pondelok vo Veľkonočnej oktáve je posledný deň sviatkov Veľkej noci. V tradičnej ľudovej kultúre sa s ním spájajú obyčaje šibania a oblievania dievčat a žien veľkonočným korbáčom. Korbáč je upletený z čerstvých, najčastejšie vŕbových prútov.
Kúpačky a šibačky začínali kedysi hneď po polnoci alebo skoro ráno. Skupinky mládencov chodili po dedine a navštevovali domy, kde mali dospelé dievky. Dievčatá sa dávali šibať, lebo verili, že im to zabezpečí krásu a zdravie. Mládenci za odmenu dostali vajíčka, koláče, víno alebo pálenku. Surové vajíčka boli odmenou dospelej mládeže a symbolizovali plodnosť. Večer usporiadali mládenci zábavu, na ktorú pozvali aj dospelé dievčatá.
Menší chlapci chodili na šibačku doobeda a odmenou im boli kraslice a cukrovinky. V súčasnosti sú to aj peniaze.
Šibanie a olievanie sa v súčasnosti realizuje prevažne v kruhu rodiny a príbuzenstva a to nielen na dedinách ale i v mestách.
