Kým vlani dostali regionálne letiská od štátu na svoju prevádzku spolu 6 miliónov eur, tento rok to bol len 1 milión eur. Rovnakú sumu si prerozdelia aj v budúcom roku. Na ministerstve dopravy už v minulosti naznačili, že niektoré letiská pravdepodobne zaniknú, na čele so žilinským. Prežije naše najbližšie letisko?
DOLNÝ HRIČOV. V roku 2013 išlo zo štátneho rozpočtu na prevádzku letiska v Dolnom Hričove približne 2,5 milióna eur. V tomto roku to bolo podstatne menej, a to len 185-tisíc eur. Rovnakú sumu dostane letisko od svojho hlavného akcionára, ministerstva dopravy, aj v nasledujúcom roku. „Od vstupu SR do EÚ a od vzniku letiskových spoločností v roku 2004 je snahou postupne znižovať podiel dotácií zo štátneho rozpočtu na celkovom financovaní leteckých spoločností,“ vysvetlil dôvod rapídneho zníženia finančnej pomoci hovorca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Martin Kóňa.
Zároveň v apríli tohto roku vstúpili do platnosti nové pravidlá, podľa ktorých môžu byť regionálne letiská podporované štátom len počas prechodného obdobia trvajúceho 10 rokov. „Pokiaľ však ide o letiská s objemom menej ako 700-tisíc odbavených cestujúcich ročne, v tomto prípadne Európska komisia po uplynutí 4 rokov prehodnotí poskytovanie prevádzkovej pomoci týmto letiskám. Na konci prechodného obdobia by už letiská nemali dostávať prevádzkovú pomoc a svoju činnosť by mali financovať z vlastných zdrojov,“ dodal ministerský hovorca.
Ešte v roku 2013 minister dopravy Ján Počiatek naznačil, že situácia s regionálnymi letiskami je vážna a je možné, že niektoré úplne zaniknú. Za najhorúcejšieho kandidáta označil práve žilinské letisko a letisko na Sliači.
Patrí medzi najvyťaženejšie letiská
Za posledných 14 rokov zažíva žilinské letisko svoju najslabšiu „sezónu“. Kým v roku 2009 odbavilo rekordných 12 395 cestujúcich, vlani to bolo len 408 a aktuálne štatistiky ukazujú, že tento rok to bude pravdepodobne ešte slabšie. Keďže do Žiliny momentálne nelieta žiadna pravidelná linka, muselo letisko minimalizovať aj prevádzkové náklady a počet zamestnancov tak, aby si udržali štatút letiska. „Ale čo sa týka ročného počtu pohybov (vzlet a pristátie lietadla), patríme k najvyťaženejším letiskám,“ uviedla Zdena Pištíková, manažérka marketingu Letiskovej spoločnosti Žilina.
Kľúčovú rolu v tom zohráva práve Žilinská univerzita, ktorá na letisku vykonáva pilotný výcvik svojich študentov. Služby letiska využívajú aj klienti zo zahraničia, ktorí tu prichádzajú za obchodom. „Podľa všeobecne známych štatistík jeden dovezený cestujúci minie cca 300 eur, čo je reálna tržba pre podnikateľov v regióne (hotely, taxi, reštaurácie) a zisk pre štát vo forme DPH cca 60 eur. Naše letisko tak počas prevádzkovania pravidelnej dopravy doviezlo do regiónu tržby v hodnote 1,6 až 2 miliónov eur ročne,“ informovala manažérka marketingu letiska.
Žilinské letisko je navyše spádovou oblasťou pre 1,2 milióna obyvateľov a ak sa podarí opätovne obnoviť linku Žilina – Praha, je možné, že letisko opäť zažije zlaté časy. „Rokovania stále pretrvávajú, pretože tento rok v Českých aerolíniách prebiehajú významné zmeny v akcionárskych radoch spoločnosti. Pracujeme aj na iných variantoch napojenia Letiska Žilina na tranzitné európske letisko,“ dodala Zdena Pištíková.
Letisko pravdepodobne zachránia vysokoškoláci
Ako uviedol hovorca, v záujme ministerstva vnútra je zachovanie regionálnych letísk aspoň na úrovni všeobecného letectva. „Sme presvedčení, že práve regionálne letiská môžu výraznou mierou prispieť k rozvoju cestovného ruchu a hospodárstva v danom regióne a byť tak pozitívnym impulzom, aby si zahraniční turisti a podnikatelia našli cestu na Slovensko,“ povedal Martin Kóňa.
To, že v súčasnosti slúži žilinské letisko ako letecké vzdelávacie a výcvikové centrum Žilinskej univerzity, považuje rezort dopravy za významný aspekt pre jeho ďalšie zachovanie.
Michala Stehlíková
Snímka archív
