V meste, medzi panelákmi, sa rozbieha unikátny projekt, za ktorým je partia ľudí, ktorí túžia po krajšom a hlavne zelenom prostredí. Aj preto sa rozhodli na nevyužitom mestskom pozemku na sídlisku Hliny vybudovať komunitnú záhradu.
ZÁHRADA PRE VŠETKÝCH
„Našim snom je priniesť zeleň medzi paneláky. Vytvoriť políčka s úrodou a priestor pre “zelené” témy a zdieľať živú komunitu priateľov pestovateľov. Celé to vzniklo v roku 2020 a v podstate to súviselo s koronou. Uvedomila som si, že naša sebestačnosť je narušená a sme dosť závislí od toho, čo dovážame. Zároveň sme boli izolovaní a potreba niečo si vypestovať, ale zároveň byť s ľuďmi s rovnakými hodnotami, bola silná. To bola hlavná myšlienka. Začali sme najprv s komunitným kompostovaním a tak prečo aj nevyužiť komposty pri pestovaní. Keď sme preosievali „čierne zlato“, tak slovo dalo slovo,“ povedala o začiatkoch celej myšlienky Veronika Chylová. To, že si vybrali nevyužívaný pozemok, im dávalo ešte väčší zmysel.
„Pozemok máme v prenájme s tým, že garantujeme verejnoprospešný účel. Je to na dobu desať rokov. Bude verejne prístupná počas toho, ako bude otvorená. Pestovateľská časť bude pre členov, ktorí si zaplatia členský poplatok a nebude chýbať ani oddychová – komunitná zóna. A teda posedenie pre ľudí. Chceme, aby tam bol priestor pre školy, škôlky, kde by sa mohli deti niečo naučiť a realizovať sa. Hodiny budú určené aj pre verejnosť. Priestor musíme však v pravom rade oplotiť,“ povedala o podmienkach užívania.
VYBRALI NEVYUŽÍVANÝ POZEMOK
Túto aktivitu prijal aj Michal Ptačín. „Našli sme pozemok v spolupráci s mestom a Útvarom hlavného architekta. Celkom živo sme s nimi komunikovali, kde by bola komunitná záhradka najvhodnejšia a prišlo nám najvhodnejšie práve toto miesto. Museli sme si v prvom rade uvedomiť, čo je komunitná záhrada. Dôležité je, že ide o priestor, o ktorý sa budeme všetci spoločne starať. Takže aj samotné pestovanie bude mať svoje podmienky. Napríklad, nebudú sa tu pestovať invazívne rastliny, ktoré by sa moc rozrástli. Chceme dodržiavať zásady prírodného pestovania, žiadne chémia a podobne. Takže hlavne zelenina a bylinky. Trošku obmedzenie je v tom, že pod pozemkom sú teplovodné rúry, takže nemôžeme uvažovať ani o vysokých stromoch,“ povedal o možnosti pestovania.
Priestor je vo výmere 590 metrov štvorcových. Najdôležitejšie je ho oplotiť a financie na plot, náradie aj zeminu si zháňajú prostredníctvom svojho občianskeho združenia. „Financovanie riešime tak, že sa uchádzame o rôzne granty či už mestské, alebo komerčné. Prioritou je postavenie plotu, aby sme mohli pokračovať vo vnútri. Chceli by sme stihnúť aspoň časť sezóny. Takže zrealizovať aj vyvýšené záhony. Zároveň by sme chceli vybudovať aj prístrešok, keďže ide o otvorený priestor. Prostredníctvom neho by sme mohli aj zachytávať vodu.“ V rámci Slovenska funguje viacero komunitných záhrad a mnohé veľmi úspešne s peknými výsledkami. Či už je to v Nitre, alebo aj v Bratislave. „Aj preto sme sa rozhodli vyhrnúť rukávy a vytvoriť rovnako krásnu komunitnú záhradu aj v našom krásnom meste. Pomohli by nám, samozrejme, financie, ale poteší nás zemina, náradie, ale aj drevo, palety, ktoré využijeme. Kontaktovať nás môžu aj prostredníctvom FB stránky ZaKoZa - Žilinská Komunitná Záhrada, alebo aj našej webovej stránky, kde sú potrebné informácie,“ doplnila Veronika.
NEJDE O PARK
Je dôležité zdôrazniť, že komunitná záhrada nie je park. „Nazvali sme to poloverejný priestor. Bude potrebné mať členstvo, ktoré je rozdelené do niekoľkých druhov. Buď bude pestovateľ, ale bude pomáhať aj pri iných prácach, potom, ale môže chodiť na záhradku a bude sa podieľať na spoločných záhonoch a využívať záhradku. Na večer sa to bude zatvárať,“ priblížila pravidla Zuzana Dorušová.
