Žilinský Cech Terra de Seilina poznajú mnohí, ale aj napriek tomu skúsme priblížiť vašu činnosť.
Sme občianske združenie a v doslovnom preklade to znamená, cech zeme žilinskej. Začiatok sa datuje na prelome rokov 1994-1995, oficiálny názov, ktorý poznáme dnes, vnikol v roku 2002. Najprv išlo o skautskú iniciatívu a spojenie kamarátov, ktorí sa začali zaujímať o históriu. Zjednodušene povedané – išlo o kamarátov, ktorí chceli šermovať. Ja som v tomto období, samozrejme, v združení nefungoval. Som štvrtá generácia vedúceho skupiny. Moja aktuálna pozícia je predseda občianskeho združenia. V aktuálnom stave sa naša skupina venuje dobovému historickému životu, prioritne obdobiu 14. – 15. storočia. Aby sme to čitateľom priblížili, ide o obdobie vlády Karola Róberta z rodu Anjou, ktorý Žiline v roku 1321 dáva privilégia, čím oslobodzuje mesto spod léna Matúša Čáka Trenčianskeho. Ten presne v tomto roku aj zomiera a Žilina sa tak stáva slobodným mestom. Obdobie, ktorému sa my venujeme pokračuje až do obdobia 1465, kedy v Rakúsko-Uhorsku panoval Matej Korvín. To sú dva styčné body, ktorých sa pri našej činnosti dá chytiť.
Čo vás priviedlo k tejto zaujímavej záľube a k tomu, že ste sa stali členom tohto združenia?
U väčšiny z nás išlo o referenciu, či už od kamarátov alebo rodiny. Takto sa to stalo aj mne. Lukáš Kozlík, môj dlhoročný kamarát zo základnej školy, bol už v tom období členom cechu. Začal som ako výpomocná sila pri veľkom projekte pred desiatimi rokmi KRAJ ŽILINSKÝCH TEMPLÁROV, kde bolo potrebných dvadsať mužov v rovnošatách. Tu som účinkoval ako komparz a vypomáhal som pri lukostreľbe. Neskôr sme začali s bratom šermovať. Dnes sa venujem prioritne športovo-historickému šermu označovanému ako HEMA (Historical European Martial Arts), teda už nie scénickému. A taká bola približné cesta k Terra de Selinan.
Je o históriu záujem?
História a jej štúdium je celkovo veľmi náročná a myslím si, že nie je až taká atraktívna pre mladých ľudí. Pretože sme zvyknutí sa rýchlo dostávať k informáciám a všetko doslova dostať pod nos. Mladá generácia nemá trpezlivosť bádať a hľadať podklady a súvislosti, takže pár z nás sa označuje ako „reenactor“. Teda ľudia, ktorí sa históriu zaujímajú zo širšieho kontextu, ale stále to máme ako hobby, nie sme profíci. To v našom prípade znamená, napríklad poznať správnosť strihov, vhodnosť látok, tak, aby sme vyzerali autenticky na dobu, ktorú stvárňujeme. Vo väčšine prípadov ide o partiu kamarátov, ktorí vás držia v tejto skupine. V dnešnej dobe mladí ľudia viac inklinujú ku športu. Aj preto sa venujeme lukostreľbe a HEMA šermu. Je to vlastne športové prevedenie historického šermu, používame repliky dobových zbraní no s modernými ochranným prostriedkami.
Ak sa pozrieme na obdobie 14. až 15. storočia, čo je pre vás srdcovkou?
Už ako dieťaťu sa mi páčili rytieri a obdobie hrdinov. Páči sa mi vždy hrať nejakú rolu a to, že som vedúci skupiny, nemá nato žiaden dosah. V tábore dotvára atmosféru každý. Či už je to žobrák, remeselník, vojak a iné. Môže to byť obyčajný sluha, ktorý obsluhuje svojho šľachtica ale aj samotný šľachtic, ktorý má kolo seba celu suitu a tábor. Takže tá rola je to, čo nás na tom baví najviac.
Prenášate nejaké zvyky zo stredoveku do svojho súkromia?
Stredoveký človek bol pre mňa veľmi praktický a najmä obyčajní ľudia sa nikdy prevažne nepúšťali do zbytočne prezdobených vecí. Takže táto praktickosť sa prenáša aj do nášho života. Možno ide skôr o vkladanie princípov stredoveku do nášho života a, aj keď považujem stredovek za pomerne „špinavé“ obdobie našich dejín, nemyslím po stránke telesnej hygieny, najmä čo sa týka pokroku, hodnotových a ľudských vzťahov. Práve šerm, ktorému sa venujeme, považujem za pomerne vznešený šport, samozrejme existovali boje a vraždy no aj v minulosti existovali duelanti, alebo súboje len pre samotné súperenie, nie na život a na smrť. Tento džentlmenský postup, ktorý je súčasťou šermu, prenášame aj do súkromia.
Majú záujem o tieto aktivity aj deti?
Áno, máme lukostrelecké tréningy, ktoré vedie kolega. Tu sú deti už od šiestich až ôsmych rokov. A od pätnástich rokov vediem na tréningoch šermu mládež k tomuto športu zase ja.
A ako je to so ženami?
Na Slovensku je tomto smere pomerne veľká diverzifikácia. Skupiny sa vždy na niečo špecializujú a dámy si môžu vybrať. V našom klube sa venujeme viacerým oblastiam, takže okrem lukostreľby a šermu nájdete v našej ponuke aj dobové stvárnenie stredovekej života tzv. „living history“ alebo „žijúca história“. Máme napríklad stredovekú hygienu, či kuchyňu, tam sú dámy určite nevyhnutnosťou. Máme ich asi do 10 v šerme, no v lukostreľbe ich nájdeme viac.
Ako je to s podporou takýchto združení na Slovensku v porovnaní so zahraničím?
Kultúra je vo všeobecnosti poddimenzovaná a málo z nás má na Slovensku podporu z Ministerstva kultúry. Určite sú na Slovensku aj v Čechách šikovní ľudia aj v tejto oblasti, ktorí sa uchádzajú o granty, nám sa darí zatiaľ na lokálnej úrovni VÚC a hlavne mesta Žilina, aj vďaka tomu sa nám darí viac rozvíjať, za čo sme veľmi vďační. So zahraničím sa mi to porovnáva veľmi ťažko, nemám skúsenosti.
Prijali by ste nových členov, naberáte nové posily?
Nových členov berieme prakticky stále, najčastejšie formou športu. Šport má pre ľudí väčší cveng, ale postupne ich edukujeme a hovoríme o našej činnosti aj v oblasti histórie a následne si nájdeme také tie „zrniečka“ a ďalej s nimi pracujeme až nám z nich vzniknú perly. Nábor máme vždy na začiatku septembra, tento rok je to 28. septembra, v základnej škole na Oravskej ceste 11 (pri Drevenej Krave) o 18. h.
Veci, oblečenie náradie a zbrane si vyrábate sami?
Už z názvu cech vyplýva, že máme v skupine krajčírov či kováčov a veľa vecí si vieme vyrobiť aj sami. Aj v našej komunite sú špičkoví výrobcovia a dokážu vyrobiť funkčné repliky, mohli ste to vidieť priamo na Stredovekom dni v Žiline.
Nadšenec pre históriu Filip Višňovský
Čo vám robí v živote radosť? Šerm, priateľstvá, tvorenie
Čo vás hnevá? Neschopnosť prijať zodpovednosť, alibizmus.
Váš cestovateľsky sen? Budúci rok idem na Kubu, to som si chcel dlhodobo splniť, chcel by som vidieť čínsky múr. A nikdy som nebol v Afrike, takže v Septembri navštívim Marakeš.
Vaše obľúbené jedlo? Strakine podlesníky.
