Futbalista je len človek
V kuloároch prebiehajú diskusie, či by sa platy hráčov mali zverejňovať. Ja som zástanca transparentnosti, ale maximálne pri transferových sumách pri kúpe a predaji hráčov. Napríklad, ak odchádzal Dare Vršič z MŠK do Temešváru, prezentovala sa transferová suma 850-tisíc eur. Fanúšik si ale musí uvedomiť, že na začiatku bola počiatočná investícia do tohto hráča za hosťovanie a opcia na prestup okolo 250-tisíc eur. Dostávame sa na zisk 600-tisíc eur, ale veruže nie konečný. Dare za farby klubu spod Dubňa odohral jeden a pol sezóny, presne 54 ligových zápasov, strelil 18 gólov a pridal 14 asistencií, teda spolu 32 plusových bodov. Za 18 mesiacov poberal okrem základného platu aj bonusy a cieľové prémie. Prirátajme všetky náklady klubu na hráča, ako sú vitaminizácia, sústredenia, materiálne vybavenie a môžeme si odpočítať ďalších cca 200-tisíc eur. Nakoniec sa dostaneme k zisku okolo 400-tisíc eur. Fanúšik nemôže rátať len prestupovú sumu ako konečný zisk. Ale pozrime sa do súčasnosti a otvorme 13. komnatu či citlivé miesto, a to sú platy hráčov. Tému, ktorá enormne zaujíma širokú futbalovú verejnosť. Platy hráčov ani zďaleka nie sú také vysoké, aké má o nich predstavy verejnosť. Príjem hráča má tri hlavné zložky. Základný plat, prémie za uhraté body a cieľové prémie. Podstatnou záležitosťou pivných debát je základná mesačná mzda. Keď-
že u nás nefunguje kvalitne zákon o športe, hráči nie sú zamestnanci klubu a preto ich mesačná mzda podlieha dani z príjmu a odvodov do „zdravotky“ a „sociálky“. Ďalším nemalým nákladom je platba poistky pre profesionálneho športovca. Áno, konečná mzda výrazne prevyšuje výšku priemernej mzdy na Slovensku, ale treba si uvedomiť, že futbalový život je krátky a zaradenie sa po skončení kariéry do bežného života nie je jednoduché, čo by vedelo hovoriť viacero športovcov, nielen futbalistov tu v Žiline. Tí šťastnejší, ktorí získajú zahraničný angažmán, majú situáciu výrazne lepšiu, ale aj tam ide vždy o solventnosť konkrétneho klubu. Čo sa týka Žiliny, tak som ešte nepočul, že by hráčom základné platy meškali. To je veľmi podstatné, lebo hráči sú tiež len ľudia, majúci svoje rodiny, povinnosti a výdavky. Navyše, futbalisti nie sú verejne činné osoby a nie sú platení z daní občanov, takže nevidím dôvod prezentovať ich zárobky. Skôr si myslím, že klub by mohol predložiť verejnosti hospodársku správu za každý rok, ktorá je aj tak voľne dostupná. Jej zaujímavé časti, náklady na mzdy, dosiahnuté prémie hráčov a konkrétne čiastky za uskutočnené transfery by boli odpoveďou na rôzne dohady. Momentálne v našich končinách hráči Žiliny, Slovana, Senice, Myjavy, Zlatých Moraviec a Ružomberka môžu pokojne spávať, lebo ich výplaty chodia načas. Tí ostatní každý deň zbožne čakajú, kedy im to „pípne“. V súčasnom období krízy nielen ekonomickej, ale hlavne krízy medziľudských vzťahov až 60 percent hráčov Corgoň ligy a I. ligy nevidí základné mzdy v splatných termínoch, teda v priemere každý druhý hráč! Niekde meškajú mzdy 2 až 3 mesiace, čo sa dá ešte zvládnuť, ale polročné sklzy v niektorých kluboch dostávajú hráčov do pozície prežívania. Stačí si uvedomiť, že ak má hráč rodinu s deťmi, na krku úver či pôžičku, nachádza sa v situácii, keď je pod veľkým psychickým tlakom a rieši základné potreby. Poznám konkrétne príklady, keď si za totálneho finančného kolapsu Slovana hráči kupovali pečivo a veľké balenia párkov a doprosovali sa u nájomcov bytov. Zložme si ružové okuliare, platy slovenských hráčov nie sú ani zďaleka také, aké si ich verejnosť predstavuje. Nadštandard odmeňovania je len v Slovane a Žiline s výraznou kategorizáciou odmien pre jednotlivých hráčov.
