Čomu vďačíte za titul v ankete? Bol pre vás rok 2019 po športovej stránke naozaj znamenitý?
Odišiel som zo Slovenska do francúzskej prvej ligy a mal som konečne možnosť venovať sa len vodnému pólo a nie popri športe pracovať. Vyšli mi aj vrcholné podujatia na reprezentačnej úrovni v Budapešti a Barcelone. Zo Žiliny som do Košíc odišiel, keď som mal 17 rokov a každý rok slovenskej extraligy každým rokom upadala. Pred minulými sezónami sa mi nejak nepodarilo dostať do zahraničia, rovnako sme dostávali menej peňazí a tak som musel ísť aj pracovať. Najskôr som bol finančný poradca, potom manažér predaja. Bolo to zaujímavé obdobie.
Predpokladáme, že pozitívny zlom nastal po presune do zahraničia. Ako ste sa dostali do francúzskej ligy?
Od minulého augusta som v tíme Reims, k čomu mi dopomohol jeden Talian s mnohými kontaktmi vo svete. Nakoniec som mal ako brankár tri ponuky z Francúzska a vybral som si podľa mňa dosť dobre, sme v klube štyria Slováci a cítim sa tu dobre. Tunajšia federácia povolila pred sezónou väčší počet cudzincov v klube, a tak liga je o mnoho kvalitnejšia a podmienky výborné.
Rozmenené na drobné, oproti Slovensku všetko funguje na sto percent?
Peniaze chodia každý mesiac včas, máme zaplatený byt, stravu i preplatené cesty domov na Slovensko, čo je tiež nezanedbateľná položka. Nemám sa na čo sťažovať.
Ťažko si dokážeme predstaviť platy najlepších slovenských vodných pólistov vo svete. Môžete prezradiť niečo aj z tejto sféry?
U nás v klubu rátajte od tisíc do dve tisíc eur maximálne. Zmluvu som podpísal na 10 mesiacov, no záleží od klubu ako sa s kým dohodne.
Ako sa vám pozdáva život vo Francúzsku? Predsa ste tam iba siedmy mesiac.
Cítim pohodu, nehráme pod tlakom a celkom sa netlačí na výsledky. Súťaž hrá desať tímov a momentálne sme na ôsmom mieste, čo je aj naša ambícia, aby sme ostali na tejto pozícii na konci ligy. Som tu s manželkou, ktorá hrávala vo Francúzsku basketbal, dcéra už chodí do škôlky a pekne si žijeme v takom malom mestečku.
Vidíte značné rozdiely medzi ľuďmi doma v Žiline a v Reims?
Podľa mňa sme my Žilinčania takí istí ľudia, len Francúzi majú väčšiu pohodu aj vďaka platom. Príliš sa nenaháňajú, neponáhľajú.
Prelaďme na slovenské vodné pólo. Podľa vás napredujeme alebo stagnujeme?
Máme pred sebou veľa práce. Pred dvomi rokmi naša reprezentácia do 16 rokov skončila posledná na európskom šampionáte, naša generácia bola aspoň v dvanástke najlepších a dokonca sme postúpili na majstrovstvá sveta do 18 rokov. S mládežou nepracujeme dostatočne, pretože naši tréneri to robia popri práci, a i keď chcú odovzdať zo seba maximum, tak mládež môžeme vychovávať len s profesionálmi. Treba zmeniť aj pohľad mladých chlapcov, pretože pri prechode k mužom idú radšej študovať ako hrať vodné pólo. Avšak netreba sa im čudovať, keď vidia súčasný stav póla na Slovensku. V slovenskej extralige sú všetko hráči amatéri popri práci.
Niekedy prídete aj na tréning vášho materského klubu v Žiline?
Bol som ich pozrieť cez Vianoce, chystám sa aj počas letnej pauzy. Do klubu sa vráti moji rovesníci ako tréneri a keď budem doma, tak určite pomôžem aj ja svojimi skúsenosťami, aby vodné pólo v Žiline postupne ožívalo.
Stalo sa vám už, žeby vás niekto v Žiline spoznal na ulici a napríklad si vypýtal autogram?
Nie, toto sa mi nikdy nestalo. Dokonca ani v Košiciach, kde to vodné pólo je populárny šport.
Brankári sú vždy špecifickí, či už vo futbale alebo v hokeji. Čo musí vedieť brankár vo vodnom póle, aby sa presadil na medzinárodnom fóre?
Brankár nemusí toľko plávať a nemusím byť top fyzicky pripravený ako spoluhráči v poli, ktorí skoro stále prichádzajú k náročným kontaktom vo vode. Som akoby jednotlivec v kolektívnom športe, dôležitá je u mňa mentálna príprava. Analyzovať strelcov súpera, nacvičené akcie a stará dobrá rada hovorí, že najdôležitejšie sa držať na vodou. Inak by som ani nič nechytil.
Ak ste doma v Žiline, tak ako najradšej relaxujete?
Rodičia majú dom a keďže má moja dcéra tri roky, tak sme väčšinou času na záhrade. Najväčšia pohoda pre mňa je, keď si ľahnem v lete na tej záhrade a som s rodinou a asi tri minúty od domu máme les, kde veľmi rád chodím.
VIZITKA TOMÁŠA HOFERICU
Stav: ženatý, manželka Katarína, dcéra Tamia (3)
Typická vlastnosť: som večný pohoďák
Neznášam na ľuďoch: negatívny postoj k životu
Najobľúbenejšie jedlo: manželka robí skvelé polievky
Cestovateľský sen: máme v pláne ísť pozrieť celý svet, no rád by som najskôr ísť do Barcelony, aj keď som tam už viackrát bol.
Športový vzor: Peter Sagan, predsa je to Žilinčan.
Športový sen: chcel by som si niekedy zahrať vodnopólovú Ligu majstrov.
