Finančné zdravie miest a žúp sa po kovidovom prepade stabilizovalo, ale úrovni spred pandémie sa nepriblížilo. Podľa INEKO si samosprávy minulý rok v priemere mierne zlepšili svoje hospodárenie - narástli im prebytky na bežných účtoch a v percentuálnom vyjadrení dokázali znížiť svoje zadlženie. Aj vďaka tomu zastavili prepad svojho finančného zdravia, ktoré po rekordne dobrom roku 2019 postupne počas pandémie spadlo až na úroveň roku 2015, kde sa teraz zastabilizovalo.
V prvej desiatke 4 mestá Žilinského kraja
Mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020, čiže bezprostredne v období pred pandémiou. Rok 2023 však priniesol stabilizáciu hospodárenia samospráv. Spomedzi všetkých slovenských miest získalo celkovo 38 miest hodnotenie „výborné finančné zdravie“ (skóre nad 5 bodov). To je mierne zlepšenie oproti roku predtým, keď sa takýmto hodnotením mohlo pochváliť 37 miest. Pokiaľ ide o individuálne výsledky, prvú priečku v aktuálnom rebríčku finančného zdravia obhájilo 7- tisícové mesto Krásno nad Kysucou, ktoré dosiahlo 5,68 bodov. Primátor mesta Jozef Grapa tvrdí, že výsledok hodnotenia finančného zdravia je dlhoročná práca. Hodnotenie v tomto roku ho potešilo, pretože okrem prvého miesta, ktoré po vlaňajšku obhájili, zlepšili o desatinu aj celkové hodnotenie. „Potešujúce je, že za môjho pôsobenia sme sa z podpriemerného hodnotenia postupne každý rok posúvali, až sme sa dostali na prvé miesto - vlani spolu s mestom Trstená a tento rok sme skončili prví. Mesto sa snažím riadiť v niektorých princípoch tak ako domácnosť alebo firmu, a vyhodnocovať vždy možnosti využiť silné stránky mesta a potláčať slabé stránky tak, aby sme nielen dobre hospodárili, ale aj boli lídrom v rozvoji a v investičnej oblasti. Preto v ostatných hodnotiacich kritériách si veľmi vážim nielen parametre zadlženosti, ale najmä nárast majetku na obyvateľa. Naša činnosť smeruje k tomu, aby sme toto kritérium stále zväčšovali a v poslednom období sa nám to aj darí vzhľadom k tomu, že získavame veľa mimorozpočtových zdrojov a vlastné zdroje využívame efektívne. Mesto sa snažím riadiť tak, aby sme hľadali riešenia aj na problémy, ktoré samosprávy majú a nečakali len na pomoc štátu alebo iných organizácií, ale sami sa snažíme dostať z tých problémov, ktoré v súčasnosti postihli samosprávy,“ uviedol primátor víťazného mesta. Po Krásne nad Kysucou nasledujú v rebríčku mestá Tvrdošín (5,59) a Dubnica nad Váhom (5,54). V prvej desiatke sa však z nášho kraja ocitli aj Rajecké Teplice – na 7. mieste (5,42 bodu) a Turzovka na 8. mieste (5,32 bodu).
Žilina v strede rebríčka
Pri 98 mestách eviduje INEKO finančné zdravie ako „dobré“ (skóre medzi 4 a 5 bodmi). Tu sa ocitla aj Žilina so 4,4 bodmi. Hodnotenie finančného zdravia poskytuje komplexný pohľad na hospodárenie samospráv, ktoré INEKO zostavuje na základe vlastnej metodiky. Zahŕňa viaceré kľúčové parametre hospodárenia, medzi ktorými je aj celkový dlh. Hovorkyňa mesta, Zuzana Ondrášová: „Celkový dlh mesta Žilina bol k 31. 12. 2023 vo výške 18 248 345 eur, čo k výške bežných príjmov predstavovalo 20,4 % (podľa zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je limit 60 %). Suma dlhu mesta k 31. 7. 2024 je 16 930 232 eur, čo k výške bežných príjmov predstavuje 15,8 %. Všetky podrobné informácie mesto zverejňuje na svojom webovom sídle v Záverečnom účte za daný rok. Viaceré opatrenia vlády v rámci konsolidačných opatrení budú mať výrazný dopad najmä v budúcom roku. Aktuálne ich mesto Žilina zohľadňuje pri tvorbe rozpočtu na budúci rok.“
Ďalšími parametrami pri hodnotení sú dlhová služba, bilancia bežného účtu či záväzky po lehote splatnosti. Samospráva sa cíti celkovo v dobrej finančnej kondícii. „Prispievajú k tomu viaceré opatrenia, ktoré samospráva zrealizovala v minulosti na stranách príjmov a výdavkov. Rovnako pozitívne prispieva aj skutočnosť o nízkej zadlženosti mesta spomínaná vyššie, ktorá je dlhodobo veľmi dobre vnímaná aj financujúcimi inštitúciami mesta,“ dodáva hovorkyňa.
Žilina sa snaží a získava významnú finančnú podporu z rôznych fondov a výziev. V roku 2023 sa zapojila do viacerých, významný bol napríklad IROP- Integrovaný regionálny operačný program. Z toho sa realizovalo viacero projektov zameraných na budovanie nových cyklotrás a prístreškov, rozvoj modro - zelenej infraštruktúry, revitalizáciu vnútroblokov a areálov škôl, rozvoj mestskej verejnej dopravy či rozšírenie kapacít škôlok.
V rámci operačného programu OP II - Integrovaná infraštruktúra mesto realizovalo projekty zamerané najmä na rozvoj smart technológií, zlepšenie elektronických služieb mesta, ale aj projekty, ktorých cieľom bol rozvoj verejnej osobnej dopravy. Medzi najvýznamnejšie patrí projekt trolejbusového DEPA, ktorý sa aktuálne uskutočňuje.
Ďalšími významnými zdrojmi boli operačný program OP KŽP - Kvalita životného prostredia, z ktorého mesto realizovalo zníženie energetickej náročnosti budov materských škôl, a Nórsky finančný mechanizmus (opatrenia zamerané na adaptáciu na zmeny klímy a projekt zameraný na integráciu a rozvoj marginalizovanej rómskej komunity).
V súčasnom programovom období sa Žilina pripravuje najmä na čerpanie financií v rámci Integrovaných územných investícií vyčlenených pre UMR Žilina - financovanie v rámci operačného programu Slovensko. „Mesto má záujem čerpať financie aj v rámci dopytových výziev programu OP Slovensko, z programu Interreg cezhraničná spolupráca a ďalších programov a fondov,“ dodáva Zuzana Ondrášová.
Samosprávne kraje prelomili 3-ročnú sériu
Vyššie územné celky (VÚC) dokázali podľa hodnotenia INEKO v roku 2023 zlomiť negatívny trend z obdobia 2020 až 2022, kedy sa im výrazne zhoršovalo finančné zdravie počas troch rokov v rade. Tentokrát priemerné skóre finančného zdravia za všetky župy narástlo o 0,02 bodu na +4,37. Ide o mierne zlepšenie, avšak stále ide o druhú najhoršiu hodnotu od roku 2016.
Žiadna spomedzi ôsmich žúp na Slovensku neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh na úrovni 60 % z bežných príjmov a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 %). Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2023 v Bratislavskom samosprávnom kraji (41,5 %) a najlepší stav zaznamenali v nitrianskej župe (9,0 %). Dlh dokázal v roku 2023 najviac znížiť Žilinský samosprávny kraj, a to o vyše 7 percentuálnych bodov. Žilinská župa sa síce v hodnotení ôsmich krajov ocitla na predposlednom mieste, no oproti predchádzajúcemu roku 2022 sa posunula z posledného miesta na siedme, keďže si medziročne zlepšila skóre o 0,24 bodu.
