Jáson získal ustanovujúci rekord 6. februára 2024. S jeho vekom je tak najstaršou známou žijúcou ruskou modrou mačkou na Slovensku. Tento rok v septembri bude mať úctyhodných 19 rokov. Jeho plemeno pravdepodobne pochádza až z prístavu Archangeľsk v Rusku a je výnimočné napríklad dvojradovou srsťou. Vyznačuje sa svetlo alebo tmavošedým sfarbením a smaragdovo zelenými očami.
19 rokov života
Kocúr Jáson sa narodil v roku 2005 vo Frýdku-Místku a ako domáceho maznáčika si ho vybral syn manželov Chomovcov. „Nechcel som mať v byte psa, tak nám syn doniesol Jásona. Je to krásny kocúr, s rodokmeňom, preto sme s ním začali chodiť aj na súťažné výstavy. Neskôr nás Katarína Báliková, predsedníčka OZ Mačky Žilina, nahovorila, aby sme si k nemu zaobstarali mačku a začali chov. Tak nám pribudla Jasmína. Títo dvaja nikdy nemali iného partnera,“ hovorí chovateľ Juraj Choma. Z ich osemročného vzťahu nakoniec vzišlo 9 vrhov a spolu 27 mačiatok, ktoré dostali mená podľa abecedy od E po M. Posledné mačiatka im symbolicky získali na výstave titul Najkrajší vrh. „Mačiatka sme vždy po dvoch-troch mesiacoch dávali do ďalších rodín, ktoré sme si starostlivo vyberali. Väčšina majiteľov ich má na maznanie, teda už nemajú založený chov. Výnimka je Fredy v Nitre, ktorý získal aj niekoľko titulov a už má zrejme viac potomkov ako jeho otec,“ opisuje Gabriela Chomová.
Krásne obdobie
Tituly a ocenenia získavali aj Fredyho rodičia. Jáson sa stal európskym šampiónom, Jasmína získala najväčšie ocenenie ako grand-inter šampiónka. Po strate mačičky sa však Chomovci rozhodli chov ukončiť a nechali si doma iba Jásona. „Je to obrovský záväzok a veľa práce. Už máme aj svoje roky. V podstate sme za celý čas nemali dovolenku. V Žiline nie sú mačacie hotely, nie vždy sme našli stráženie. Dovolenky boli pre nás v podstate výstavy,“ opisuje chovateľka.
Napriek náročnosti chovu si však na toto obdobie spomínajú s úsmevom. „Mačiatka Ivana a Irinu sme mali doma napríklad na Vianoce. Odrazili sa od gauča a skákali nám na stromček. Samozrejme, aj nerozbitné gule sa rozbili. A keď sme ich nemohli nájsť v byte, vedeli sme, že sú ukryté v stromčeku. Kvôli mačkám u nás napríklad nenájdete záclony a kvety sme si mohli zaobstarať až teraz,“ smejú sa manželia. „Vždy, keď sme mali mladé, Jáson začal značkovať, strážiť si teritórium. A označkoval nám televízor. Tak som ho zaniesol do zberného dvora. Neskôr tam poputovala aj klávesnica od počítača, aj naša veľká značková mikrovlnka,“ spomína chovateľ a manželka dodáva: „Bolo to náročné, ale veľmi dobré obdobie.“
Zážitky z výstav
Ako už spomínali, veľa času trávili s mačkami na výstavách. A za tie roky ich bolo veľké množstvo. Manželia sa zúčastnili na výstavách v Českej republike, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku. Samozrejme, nemohla chýbať domáca Žilina, kde si spomínajú napríklad na posudzovateľa z Juhoafrickej republiky. K jednej z najvzácnejších spomienok však patrí výstava v Brne. „To bola jedna z našich prvých výstav a zaznamenali sme veľký úspech. Nemali sme vtedy ešte toľko skúseností. Jáson však vyhral spomedzi šiestich posudzovaných mačiek, teda mal veľkú konkurenciu. Mali sme obrovskú radosť. A práve takýchto chvíľach si poviete, že to stálo za to,“ spomínajú manželia.
Hoci sa už nezaoberajú samotným chovom, milovníci mačiek sa v nich nezaprú, a tak manželov Chomovcov budete môcť vidieť aj na najbližšej výstave mačiek v Žiline (27. a 28. apríla), kam chodia pomáhať s organizáciou. Mačacieho rekordmana Jásona však nechajú odpočívať doma.
