Najstarší park v meste sa dočkal patričnej úcty. Poslanecký zbor odklepol návrh z dielne poslancov Vladimíra Randu a Mareka Richtera, aby Sad SNP bol vyhlásený za chránené územie – po prvýkrát v modernej histórii mesta.
„Spolu s poslaneckým kolegom Marekom Richterom sme sa rozhodli predložiť návrh na vyhlásenie prvého obecného chráneného územia na území mesta Žilina – Sadu SNP. Jednak je to najstarší park v meste, ktorého história je pevne spätá s naším mestom. Alžbetin park, Miléniový park, Šrobárov sad, Hlinkov sad, Sedláčkov sad, Sad SNP – toľko názvov zrkadliacich históriu nášho mesta a štátu snáď nemá žiadne iné miesto. Vyjadruje to, akú dôležitosť prikladali tomuto miestu Žilinčania v každej dobe,“ zdôvodnil predložený zámer poslanec a prvý zástupca primátora Žiliny Vladimír Randa.
MIESTO S MAXIMOM ZELENE
Ďalším dôvodom je snaha ochrániť toto miesto pred akýmkoľvek zásahom, ktorý by mal vplyv na jeho genius loci (duch miesta, pozn. redakcie).
„Vieme, že v minulosti bola spracovaná urbanisticko-krajinárska štúdia Námestia Andreja Hlinku s parkom, ktorú vzalo predošlé mestské zastupiteľstvo na vedomie. Súhlasíme s jej závermi a potrebou rekonštrukcie parku okrem nového stavebného objektu kaviarne. Nesúhlasíme s takouto stavbou a ani s inými stavbami, ktoré by mohli narušiť park a jeho okolie. Reagujeme aj na obavy, že niekedy v budúcnosti môže byť územný plán opäť zmenený v prospech ďalších stavieb. Preto chceme týmto krokom dať jednoznačne najavo, že Sad SNP má byť zachovaný ako miesto s maximom zelene, bez nových stavieb,“ poznamenal predkladateľ schváleného návrhu.
Posledným dôvodom, prečo by mal mať park status chráneného územia, sú podľa jeho slov aj nevzhľadné predajné stánky, ktoré sa tam rokmi udomácnili.
„Stánky špatia dané prostredie, sú bariérou pre vstup do parku, dokonca za ne chodia niektorí občania vykonávať potrebu. To musí prestať! Musíme sa takto prestať správať k najcennejšiemu kúsku zelene priamo v centre mesta. Nájomcovi stánkov nebola na konci roka predĺžená nájomná zmluva. Bohužiaľ, stánky z mestského pozemku neodpratal, tak sme ako mesto dali podanie na súd. Súdnou cestou môže vypratanie trvať aj rok. Je dôležité povedať, že nemôžeme čakať na začatie rekonštrukcie parku s vyprataním stánkov. Všetok ten balast musí ísť odtiaľ preč čo najskôr. Park je potrebné otvoriť do námestia, aby si doň ľudia ľahšie našli cestu,“ vysvetľuje Vladimír Randa.
Cesta k revitalizácii nie je vydláždená zlatom. Mesto sa musí vysporiadať ešte s niekoľkými záležitosťami. Na ostatnom mestskom zastupiteľstve poslanci schválili aj návrh, aby bola z územného plánu mesta vypustená kaviareň v Sade SNP.
„Máme hotovú štúdiu revitalizácie sadu, kvôli vypusteniu kaviarne bude musieť opätovne prebehnúť územné konanie. Čiže nás čaká istý proces do získania stavebného povolenia a následnej realizácie. Zároveň budeme súbežne konať v zmysle obrazovky Telka v meste a predajných stánkov. Obrazovka by mala byť koncom marca odstránená a verím, že vlastník predajných stánkov si splní svoju povinnosť a stánky odstráni,“ dodal na záver.
ZAUJÍMAVÁ HISTÓRIA PARKU
Ako sa dozvedáme od miestneho historika Petra Štanského, Sad SNP je najstarším klasickým parkom v meste, okrem Budatína a Bytčice, ktoré v čase vzniku parkov boli samostatné obce.
„Park SNP vznikol v rokoch 1902 – 1908, budovaný Žilinským skrášľovacím spolkom na mestských pozemkoch pri otvorenom koryte potoka Všivák. Ten bol neskôr daný do kanála a nie je ho vidno. Pôvodný priestor neskoršieho parku bol pôvodne s parkom na dnešnom Hlinkovom námestí pomenovaný po Alžbete Bavorskej – Sissi. Po vybudovaní parku dostal názov Miléniový park na počesť tisícročného príchodu maďarských kmeňov na územie neskoršieho Uhorska. V roku 1919 dostal názov Šrobárov sad, od roku 1939 to bol Hlinkov sad a od roku 1945 Sedláčkov sad. Od roku 1992 má dnešný názov,“ zhrnul históriu parku a jeho názvov Peter Štanský.
Od roku 1904 je súčasťou parku hudobný altánok, ktorý v 30. rokoch minulého storočia vystriedal dnešný altánok od architekta Artúra Slatinského. V roku 1955 pribudol v parku Pamätník osloboditeľov od sochára Rudolfa Pribiša. V roku 1994 bola do parku premiestnená z Hlinkovho námestia fontána Žilinské panny.
„V minulosti boli v parku i rôzne provizórne budovy. Na konci parku pri viadukte i benzínová pumpa. Bol viackrát zatopený povodňou Váhu – v roku 1903, 1958. V roku 1967 tu plánovali reštaurácie umiestniť lietadlo – detskú cukráreň, bolo to však zamietnuté ako nevhodné. Nedávno sa tu nerealizovala ani myšlienka výstavby podzemných garáží pre hotel Astória a v roku 2018 sa neuskutočnila ani myšlienka výstavby skleneného valca – obchodného domu na Hlinkovom námestí, ktorá s podzemnými priestormi mala zasahovať aj do parku. Súčasný stav parku je z roku 1994, keď sa tu odstránilo množstvo starých stromov, avšak nahradených nou výsadbou,“ doplnil k novodobej histórii parku žilinský historik. Poznamenal, že k Sadu SNP i ostatným parkom a sadom v meste sa pripravuje kniha, ktorá uzrie svetlo sveta ešte tento rok.
V Sade SNP budú zakázané tieto činnosti:
- budovať nadzemné a podzemné stavby okrem objektov drobnej architektúry (mobiliár, výtvarné diela, vodné prvky) atď.
- umiestňovať predajné stánky okrem pojazdných kaviarní
- odcudzovať, ničiť, trhať, lámať, orezávať alebo inak poškodzovať všetky vývojové štádia rastlín a drevín, s výnimkou vlastníka a správcu pri zabezpečovaní kontroly a údržby
- znečisťovať trávniky, záhony a ostatné plochy zelene
- zakladať ohne, táboriť a využívať plochy zelene na nocovanie
- vstupovať do kvetinových záhonov, krovitých porastov s výnimkou zabezpečovania ich údržby
- umiestňovať reklamné stavby a reklamné zariadenia okrem propagačných zariadení propagujúcich akciu počas jej trvania
- atď.
