Historická krytina má obmedzenú životnosť a vydrží maximálne 50 rokov. Pred približne dvoma rokmi prišiel čas na výmenu. Projekt je rozdelený do niekoľkých etáp. Vlani sa vďaka podpore z grantu ministerstva kultúry podarilo vymeniť poškodené časti krovu a posilnila sa i veža kostola. Počas tejto jesene sa realizuje ďalšia časť projektu, a to výmena strešnej krytiny na veži a časti strechy.
„Počas výskumu pred dvoma rokmi sme prišli na dosť výrazné poškodenie krovu a takzvanej pomúrnice, základu krovu. Zároveň drevo podlieha rozkladu, a preto sa musí v určitých periódach vymieňať. Šindeľ bol na hranici životnosti. Pokiaľ by v takomto stave zostal ešte ďalších päť rokov, strecha by mohla začať zatekať. Vďaka výmene predchádzame znehodnoteniu kostola,“ vysvetľuje farár farnosti Žilina-Závodie Štefan Fábry.
Ďalšie úpravy
Šindeľ na streche je momentálne v prírodnom stave, teda bez farby. Bolo totiž potrebné použiť drevo z červeného smreka a aktuálne ho nie je možné natrieť ochranným náterom. Urobí sa tak po troch až štyroch rokoch. Oprava kostola je finančne závislá od Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Zároveň významne pomáhajú svojimi milodarmi veriaci. Zvyšnú časť strechy chce farnosť po schválení grantu dokončiť budúci rok. Aktuálna etapa projektu stála vyše 40 tisíc eur.
Oprava strechy a krovu nie sú jedinými zmenami, ktoré kostol čakajú. Závodská farnosť by chcela ešte tento rok začať rekonštruovať dva bočné barokové oltáre vnútri kostola, ktoré sú jeho najstaršími hnuteľnými pamiatkami. „Oltáre sú aktuálne mimoriadne vážne poškodené červotočom, preto by sme sa chceli do ich obnovy pustiť čo najskôr. Keďže však nie sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok Slovenska, oprava bude hradená výlučne z milodarov veriacich,“ doplnil Štefan Fábry.
O Kostole sv. Štefana kráľa
Vedeli ste, že?
Historický kostol, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, stojí na mierne vyvýšenom teréne na pravom brehu rieky Rajčanka a je najstaršou architektonickou pamiatkou na území Žiliny. Zároveň patrí k najstarším stavbám svojho druhu na severozápadnom Slovensku. Vznik kostola sa datuje do rokov 1200 až 1250. Bol postavený v neskororománskom slohu približne v rovnakej vzdialenosti od vtedy existujúcich menších osád tak, aby slúžil kresťanom z blízkeho aj širšieho okolia. Najstaršia písomná zmienka o kostole je z roku 1429.
V okolí kostola sa nachádzalo 6 až 7 menších stredovekých osád, ktoré boli známe pod názvom „terra de Selinan“. Románsky vzhľad kostola pretrval až do roku 1762. Následne sa uskutočnila baroková prestavba, ktorá výrazne zmenila vzhľad kostola.
V bezprostrednom okolí kostola bol stredoveký cintorín, do ktorého sa pochovávalo až do konca 19. storočia. Len v okolí zaniknutej kaplnky – kostnici bolo lokalizovaných zhruba 80 hrobov. Počas 19. storočia slúžil kostol ako vojenský sklad, boli zničené lavice kostola a väčšina jeho zariadenia. Bočné oltáre sa zachovali, pretože ich namaľoval neznámy maliar až koncom 19. storočia. V areáli kostola sa pri výskumných archeologických prácach v roku 2000 našlo 27 mincí datovaných od polovice 15. storočia do polovice 18. storočia.
Znovuzrodenie kostola
„Znovuzrodenie“ pamiatky sa začalo v roku 1949, keď v ňom akademický maliar Mojmír Vlkolaček objavil vzácne nástenné maľby na chóre, v apside a na východnej stene lode. V tom čase sa o týchto maľbách nevedelo, pretože boli prekryté niekoľkými vrstvami vápenných náterov. Najnovší výskum a reštaurovanie malieb sa realizovali v rokoch 2008
a 2009.
Vo veži kostola boli v minulosti dva zvony. Jeden zasvätený sv. Štefanovi a druhý zasvätený sv. Ladislavovi. Dnešné zvony pre Kostol sv. Štefana kráľa v Žiline boli slávnostne požehnané žilinským biskupom Mons. Tomášom Galisom 6. novembra 2022. Momentálne sa vo veži kostola nachádzajú tri zvony, z ktorých dva sú nové a tretí je pôvodný. Obidva nové zvony boli odliate v dielni Albína Iváka v Liptovských Sliačoch, aby doplnili súzvuk akordu as-dur v kombinácii s pôvodným zvonom kostola.
