Pre skromnú ženu je viera v Boha jednou z najdôležitejších vecí v živote. „Moja mama nám vždy hovorievala: Deti moje, buďte dobré, verte v Boha a majte s každým pokoj. A ja som sa ani v ťažkých chvíľach modliť neprestala.“ Svoje životné jubileum si užívala v kruhu rodiny. Dcéra Anna, vnuci Jaroslav, Peter, Karol, vnučka Anna, štyri pravnučky, štyria pravnuci a ostatní príbuzní jej priali najmä zdravie, pokoj a radosť z každého dňa. Zablahoželať jej prišla aj starostka obce Dana Veveričíková, ale i kňaz Peter Jankech, predsedníčka Slovenského zväzu telesne postihnutých v Dlhom Poli Mária Fedorová spoločne s hospodárkou Annou Holánikovou.
Štefánia Valientiková je výnimočná žena. Obdiv si zaslúži nielen preto, ako dlho žije, ale najmä preto, ako žije. Nikoho neposudzuje, nekritizuje, pre všetkých má milé slovo: „Hoci som mala ťažký život, som spokojná. Mám dobrú rodinu, dcéru, ktorá sa o mňa stará, aj dobrých susedov. A tie moje pravnúčence, ja ich tak rada vidím.“ Keď hovorí o svojich blízkych, žiaria jej oči a človek tú úprimnosť naozaj cíti. A hoci telo ju už veľmi neposlúcha, zdravý rozum a výbornú pamäť by jej mohli závidieť aj mladšie ročníky. Bez roboty si deň ani nevie predstaviť. „Chuť pracovať mám stále, len už nevládzem tak ako kedysi. Ale chovám kozu, pokosím si trávu, zemiaky som zasadila aj vykopala. Ešte by som všeličo okolo domu porobila,“ dopĺňa.
Jej postoj k životu je neuveriteľný a pokora, s ktorou každý deň vstáva a prijíma všetko, čo dostane, môže byť príkladom pre nás všetkých. Zažila chudobu, vojny, choroby, každodennú drinu, rôzne politické režimy, stretla mnohých ľudí, ale predsudky nepozná. „Ja si myslím, že vôbec nezáleží na národnosti človeka. Ľudia sú dobrí či zlí bez ohľadu na náboženstvo alebo krajinu, z ktorej pochádzajú,“ rozpráva Štefánia Valientiková. Prezrádza aj recept na dlhovekosť: „Keď človek verí v Pána Boha v troch osobách, všetko vydrží. Hoci už dobre nevidím ani nepočujem, vďaka nemu žijem a som ešte pri rozume. Aj moja pamäť je asi Božia milosť. Ja si neželám umrieť, veď to by bol hriech. Keď príde môj čas, dúfam, že sa s ním stretnem.“
Aj obyvatelia obce prajú ich najstaršej obyvateľke pevné zdravie, dar Božej milosti, pokoj v duši a lásku v srdci.