Asi vám nenapadlo pred sezónou, že budete hrať v Žiline. Ako sa zrodila samotná spolupráca?
Padlo z dohody s novým tímom KHL zo Záhrebu a očakával som narodenie dcéry, ktorá uzrela svetlo sveta 1. októbra a malá Timea robí našej rodine veľkú radosť. V lete som sa individuálne pripravoval, odmietal som ponuky zo zahraničia a pomáhal som manželke, lebo máme aj 8-ročného syna Marka. Pán Leško sa pýtal chlapcov z kabíny, či niekoho nepoznajú, Peter Klouda ma odporučil, že som voľný. Pán Leško sa mi ozval a od začiatku sa mi zdal sympatický. Na druhý deň som sadol do auta, veď z Popradu to mám hodinu a pol a po polhodinovej debate s pánom Leškom som podpísal zmluvu v Žiline.
V Poprade je teraz okolo mien Tomas – Tomasová veľký rozruch, rodina vás povzbudzuje aj na štadióne?
Je to môj domov, manželka vníma hokej, no že by bola na to úplne upätá, by som nepovedal. Môj syn Marko tu už dvakrát bol na hokeji, pozrel chalanov v kabíne, to sú moje pozitívne dopingy pre hokej.
Môžete prezradiť, aké ponuky ste odmietli pred touto sezónou?
Boli prevažne z rakúskej nadnárodnej súťaže, Bolzano a Linz ma dvakrát kontaktovali a niečo aj z českej ligy. Chcel som byť však čo najbližšie domov a Žilina je veľmi blízko Popradu... Budem sa možno opakovať, ale rodina je pre mňa na prvom mieste a v zahraničí som si svoje už odrobil.
Neľutujete, že sľubovaný angažmán v Medveščaku Záhreb padol? Zahrať si KHL je poriadnym lákadlom.
Poskladal sa skoro čisto kanadský tím a manažér bol Chorvát, v tíme som bol ja a Jakub Gašparovič ako zástupcovia z Európy. I keď som mal podpísané zmluvy dopredu, nečakalo sa na vypadnutie v prvom kole nadnárodnej rakúskej ligy. Prišiel nový tréner a manažér z Kanady a bolo viac-menej jasné, že je koniec. Určite ma to mrzí, lebo už nie som najmladší, KHL by bola super a Záhreb je krásne mesto.
V kariére ste známy z pôsobenia v českej lige, no málokto vie, že ste hrali aj v Rusku – tvrdé bojové podmienky?
Zažil som si svoje v tíme druhej najvyššej súťaže Leninogorsk, ako človeka ma to veľmi posilnilo. Doslova som si odtiaľ vyplakal odchod. Všetky tie reči o ruských bázach sú pravdivé. Zažil som tripy, kde som spal v hoteloch bez okien, zababušený do deky. Získal som boj do života, aby som sa nikdy nevzdával.
Potom prišli české angažmány, najvydarenejšie bolo v Třinci?
Áno, na Česko nedám dopustiť. Bolo tam fantasticky, nič mi tam nechýbalo a bol som tam veľmi spokojný.
Ani sám ste nečakali, že budete v osobných štatistikách Extraligy taký úspešný?
Vedel som, že mám natrénované. Pre mňa to bolo celé ľahšie, keďže sme hrali v útoku s Kloudom a Bucom, pretože sa dôverne poznáme. Veruže som nemal dlhšiu krízu bez gólu, ale možno som už skúsený hráč a na hokej sa pozerám troška s nadhľadom. Keď som bol mladší a dal som jeden – dva góly, som si ich pozeral, či čítal v novinách o sebe. Ale spýtate sa hocakého strelca, dôležité je v momente správne sa rozhodnúť.
No bez Petra Kloudu by ste zatiaľ 34 gólov nestrelili. Niekedy sa nám zdá, že dokážete hrať spolu naslepo.
Už keď som mal 21 rokov a hrali sme s Peťom v Poprade, nám to sypalo, potom sa naše kroky rozišli. Minulý rok sme sa stretli v Poprade po 8 rokoch a vidíte, ako čas ubieha a naša spoločná chémia sa nevytratila. On to vie nahrať a ja viem dať gól, je to jedno s druhým. Ale aj s ostatnými chalanmi sme dobrá partia aj mimo ľadu, zájdeme na kávu či do kina, to všetko mi pridáva na streleckej pohode.
Žilina má nový projekt s mladými chlapcami, má najlepšieho strelca a elitného nahrávača – z toho musí byť play-off, dobre uvažujeme s novým kapitánom Vlkov?
Vedenie dalo za kapitána mňa, nejako som to neriešil. Chlapci v kabíne s tým nemali problém, je to aj pre mňa záväzok, že majú vo mne dôveru. Ak sa pozriem zatiaľ na sezónu, zažili sme aj turbulentné obdobia, dotiahli sme veľké bodové manko. Podľa mňa toto mužstvo patrí do prvej osmičky, či to je pravda, ukážu najbližšie týždne. Ja som presvedčený, že to vyjde.
V žilinskej kabíne sa to hemží mladými hráčmi, keď ich porovnáte so sebou, keď ste boli vekom mladík?
Je to už úplne iná generácia, chlapci majú voľné pôsobisko a všetky informácie a lákadlá majú rovno v telefóne. Ani to nie je ich chyba, len ťažko je hovoriť, že môže za to doba. Ja keď som prišiel ako mladík na ľad, nezažíval som v role tréner – hráč a starší – mladší veľmi kamarátsky vzťah. Bol som rád, že môžem tým starším vykať. Dnes to neplatí, mne chlapci tykajú, ale na to si nepotrpím. No cítim, že kvôli tej voľnosti nie je ten hokej, ako dakedy býval.
Médiami prebleskla informácia, že Roman Tomas odmietol ponuku z Martina na sumu 25-tisíc eur za mesiac, predtým niečo podobné od Zvolena. Klobúk dole pred vaším postojom k žilinskému hokeju…
Niekto si povie, či tomu Tomasovi neharaší v hlave. Je to ťažké o tom hovoriť, lebo fakt tie peniaze sú lákavé. Ale ako by som sa pozrel chlapcon v zápase s Martinom do očí? Ja tu mám určité dohody s klubom či pánom Leškom, to by bola dýka do chrbta.
V budúcej sezóne budete mať dozaista veľa ponúk, môžete čakať, že oblečiete dres Vlkov?
Na 99 % percent ostávam v Žiline do konca tohto ročníka za akýchkoľvek okolností. To viem povedať, ale čo bude v budúcej sezóne, neviem. Ale ako som už hovoril, Žilinu mám rád, je tu dobrá partia a na rok sa môže spraviť výborný kolektív, ktorý môže siahať veľmi vysoko. Ja v prvom rade myslím na túto sezónu, preto uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Ako vidíte šance slovenského hokejového tímu na ZOH v Soči? Ak by ste boli tréner, zobrali by ste Miroslava Šatana do tímu?
Osobne by som ho zobral, lebo má niečo odohrané a skúsenosti v takýchto krátkych turnajoch sú dôležité. Len si zoberte našu ligu, koľko skúsených chalanov je na čele bodovania nielen svojich tímov, ale aj celej extraligy. A ja sa pozerám na naše pôsobenie reálne, štvrťfinále bude super.
Ste miláčikom žilinských fanúšikov, no stávkové kancelárie vás asi nemajú v obľube, veď tipovať na vás, že dáte gól, je jasná výhra…
Je pravda, že kamaráti ma v rámci srandy podpichujú, že či dnes dám gól, alebo nedávaj dnes, lebo je na to už lepší kurz. Ja toto vôbec nevnímam, idem do každého zápasu s víťaznou mentalitou ako tím. Klamal by som, že sa neteším strelenému gólu, ale hokej je kolektívna hra.
Vizitka Romana Tomasa
Dátum narodenia: 9. septembra 1980 (33 rokov), Poprad.
Rodinný stav: ženatý, manželka Lucia, syn Marko (8 rokov), Timea (4 mesiace).
Súrodenci: „Som dvojča so sestrou, ktorá žije v Anglicku. Jeden starší brat žije a trénuje hokej v Nemecku a brat Martin bol výborným hokejistom, skončil pri postupe Kežmarku do extraligy, nedávno sa dal na právnické chodníčky, založil si svoju kanceláriu.“
Hráčske zastávky: Poprad (2000 – 2005, 2012), Košice (2003), Leninogorsk (Rusko, 2005), Cracovia (Poľsko, 2005), Třinec (2005 – 2008, 2009 – 2010), Litvínov (2008), Plzeň, Mladá Boleslav (2008 -2009), Vítkovice (2010 – 2011), Mladá Boleslav (2011/2012), Medveščak Záhreb (2012), MsHK DOXXbet Žilina (2013/2014).
Reprezentácia: 12 zápasov, 1 gól.
Charakteristická vlastnosť: pohodovosť.
Nenávidím: „Závisť, lebo tá sa na Slovensku nosí. Ak ma človek úspech, hneď sa mu to vyhadzuje na oči.“
Ak by som nehral hokej: „Hral by som tenis, celkom by mi to išlo s ľavou rukou. Ale dobrí sú Klouda či Dlouhý v našej kabíne.“
Obľúbený hokejista: „Keď som bol dieťa, imponoval mi Rus Pavel Bure.“
Obľúbený športovec: „Usain Bolt, kvôli pohode tesne pred pretekom a spôsobe, ako poráža súperov.“
Tetovanie: „Na pravej ruke mám niečo vytetované, ale čo to je, vie len moja manželka.“
Obľúbené mužstvo NHL: „Nemám niečo obľúbené v NHL, že by som v noci vstával. Ale v tých normálnych hodinách si rád pozriem, čo stvára Crosby a jeho ,tučniaci‘.“
Juraj Vnuk
Snímky Adrián Danaj, archív Romana Tomasa
