ŽILINA. 63–ročného Františka zo Žiliny prepustili z nemocnice 4 dni po lúpežnom prepade. Na hlave mal niekoľko tržných poranení, na celom tele modriny. Vyše tridsať stehov mu vybrali len prednedávnom. Minulý týždeň sme sa s ním stretli na mieste, kde sa celá tá hrôza odohrala. Podrobne nám vyrozprával, čo sa v ten osudný 24. február vlastne stalo.
Bránil sa, ako mohol
Po chodníku okolo lesoparku prechádzal v ten deň vo večerných hodinách. Pred sebou tlačil káru, s ktorej nákladom smeroval na svoj pozemok do Rosiny. „Zrazu som cítil na svojom pravom pleci dotyk. Niekto mi naň, ale nie drzo, priložil ruku. Keď som sa otočil, zrazu som na tvári pocítil silný úder,“ začína s rozprávaním.
Staršieho muža tresol železnou tyčou s retiazkou so železnou guľou na konci neznámy muž. Takto ho udrel asi trikrát, kým František nespadol na zem. „Kopancom ma obrátil a začali sme spolu zápasiť. Keď videl, že si nevie dať so mnou rady, tak zakričal: „Jaro, veď mi pomôž, poď sem.“ Potom ma obaja chytili pod pazuchy, odniesli hlbšie do lesoparku a tam pokračovali v bitke,“ vykresľuje brutálny útok.
Vytiahli na neho aj paralyzátor, ktorým mu znehybnili a dopálili ruky. František sa však útočníkom naďalej bránil, ako mohol. „Boli oblečení v tmavom, na hlavách mali kukly. Mohli byť tak v strednom veku. Museli byť však veľmi slabí, keď si so mnou nevedeli dať hneď rady. Podľa mňa nejakí alkoholici, narkomani alebo bezdomovci,“ zamýšľa sa.
Keď sa im brániaceho sa muža podarilo konečne dostať pod kontrolu, pýtali od neho peniaze a mobil. Keď im oznámil, že nič pri sebe nemá, začali ho prehľadávať. Z vrecka mu vytiahli telefón a z nohavíc kľúče od bytu. Potom sa dali na útek. „Pozviechal som sa. Bol som celý od krvi, ale káry, svojho majetku, som sa nechcel vzdať. Tak som ju opäť naložil a pokračoval som smerom na Rosinu. Prešiel som asi kilometer, tam som stretol ľudí, ktorých som požiadal, aby mi zavolali sanitku,“ rozpráva František.
Privolaní záchranári odviezli dobitého dôchodcu do nemocnice. Tu si poležal štyri dni. Keď sa vrátil domov, manželka domovníka mu priniesla jeho ukradnutý mobil. Vraj ho našla v pivnici. „Ešte v ten deň som ho išiel zaniesť na políciu, veď je to dôkaz,“ dodáva. Na byte si pre istotu ihneď vymenil zámky.
František sa na miesto, kde ho dobili a prepadli, vrátil po prvýkrát až minulý týždeň. Spomienky sú stále veľmi čerstvé a vraj aj dlho budú. „Bili ma neľudsky,“ zaspomína a pokračuje v rozprávaní: „Informoval som sa na polícii, či si môžem kúpiť plynovú pištoľ aj bez povolenia. Vraj áno, tak si ju asi zaobstarám. Chodí tu však veľa ľudí, mali by tu posilniť policajné hliadky, aby sa už nič podobné nezopakovalo.“
Obaja muži, ktorí si 24. februára vo večerných hodinách trúfli na neozbrojeného dôchodcu, sú stále na slobode. Ako nás informoval hovorca žilinskej polície Radko Moravčík, na prípade intenzívne pracujú a po páchateľoch pátrajú.
Michala Stehlíková
Snímka autorka
