Základné pravidlo upravené v Zákonníku práce určuje, že ak zamestnanec počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.
Ak teda zamestnanec odpracuje u zamestnávateľa „dva mesiace“ a pracovný pomer trvá celý rok, má nárok na „celú dovolenku“. Nestačí, aby pracovný pomer trval 60 dní, táto lehota musí predstavovať výkon práce.
Ak ste ako zamestnanec nevykonali u zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní a nevznikol vám ani nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok, patrí vám dovolenka za odpracované dni v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v roku.
Ak odpracujete 21 dní, vzniká vám nárok na 1/12 základnej výmery dovolenky, ak 42 dní, tak na 2/12 základnej výmery dovolenky. Ak odpracujete len 20 dní, nárok na dovolenku nevznikne, ak len 41 dní, vzniká nárok len na 1/12 základnej výmery.
Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Pri zamestnancovi, ktorý dovŕši do konca príslušného roka najmenej 33 rokov, sa táto doba zvyšuje na najmenej 5 týždňov. Osobitná dĺžka dovolenky platí pre pedagógov, najmenej 8 týždňov.
Čo v prípade pracovného pomeru na kratší pracovný čas? Práca na kratší pracovný čas neznamená, že by základná výmera dovolenky dotknutého zamestnanca bola menšia. Ak pracujete na polovičný úväzok, neznamená to, že by sa automaticky o polovicu znížila základná výmera dovolenky.
Treba brať do úvahy dĺžku pracovného týždňa. Ak má zamestnanec pracujúci na skrátený úväzok 5-dňový pracovný týždeň, týždňom dovolenky je 5 pracovných dní. Ak má zamestnanec prácu rozvrhnutú len na niektoré dni v týždni, týždňom dovolenky je počet dní, ktoré odpracuje.
Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok 20 hodín týždenne a jeho pracovný čas je rozvrhnutý na 5 dní, t. j. pracuje 4 hodiny denne, potom nárok pri základnej výmere dovolenky je 5 dní x 4 týždne = 20 dní (80 hod.) dovolenky. Týždeň dovolenky je 5 pracovných dní. Pri čerpaní jedného dňa dovolenky bude zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy vo výške priemerného hodinového zárobku za 4 hodiny. Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok 10 hodín týždenne a jeho pracovný čas je rozvrhnutý na 2 dni v týždni, t. j. pracuje 5 hodín denne, potom je nárok pri základnej výmere dovolenky 2 dni x 4 týždne = 8 dní (40 hod.) dovolenky. Týždeň dovolenky sú 2 pracovné dni. Pri čerpaní jedného dňa dovolenky bude zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy vo výške jeho priemerného hodinového zárobku za 5 hodín.
Ak by išlo o zamestnanca, ktorý dosiahne v priebehu príslušného roka 33 rokov, rátali by sme s údajom 5 týždňov. V prípade pedagógov 8 týždňov.
Aj pri práci na kratší pracovný čas ostáva základná výmera dovolenky v týždňoch zachovaná. Zamestnanec nie je na dovolenke ukrátený. Pri výpočte dovolenky sa však musí zohľadniť, že zamestnanec pracuje menej hodín a pracovný týždeň nemusí byť rozvrhnutý na všetky dni v týždni. Od toho závisí aj fakt, ako je pre daného zamestnanca určený týždeň dovolenky.
