VILIAM SLÁDEK, VEDÚCI OPERÁTOR KOS ZZS ŽILINA, predstavil prácu operátora a tri najčastejšie dôvody výjazdov záchrannej služby počas letného obdobia.
Pri telefónnom čísle 155 mnohým napadne červeno-biela farba a vozidlo záchranky. Kto má na starosti zabezpečenie prvej pomoci?
Záchrannú zdravotnú službu (ďalej ZZS) zabezpečuje Operačné stredisko ZZS SR a poskytovatelia ZZS. Operačné stredisko ZZS SR je členené na riaditeľstvo a 8 krajských operačných stredísk (ďalej KOS). Medzi hlavné úlohy KOS ZZS patrí zabezpečenie príjmu volania na tiesňovej linke ZZS, ktorú poznáme pod tiesňovým číslom 155, následné spracovanie tiesňového volania a realizáciu odozvy na tiesňové volanie.
Ako funguje proces spracovania tiesňového volania?
Zjednodušene povedané, v každom krajskom meste máme krajskú centrálu tiesňovej linky ZZS. Ak vytočíte tiesňové číslo 155, tak vám hovor zdvihne operátor, ktorý je vzdelaný a trénovaný, aby sa pýtal na konkrétne veci: kde sa stalo (miesto udalosti – čo najpresnejšia adresa), čo sa stalo (charakter udalosti), komu sa stalo a následne sa kladú cielené otázky na zdravotný stav postihnutej osoby. Operátor si musí získať prehľad o situácii a zdravotnom stave a následne sa rozhodnúť či sa na miesto udalosti vyšle posádka ZZS.
Ku ktorým prípadom v lete najčastejšie vysielate záchranku?
V letnom období evidujeme okrem iného vo zvýšenej miere oproti iným ročným obdobiam aj topiace sa osoby, kolapsy z tepla a uštipnutie hmyzom.
Každoročne vnímame informácie o desiatkach utopených ľudí. Prečo sú neopatrní?
Dôvody sú väčšinou rovnaké - alkohol, plavecká negramotnosť, kolaps, precenenie síl a panika, ktorá pohltí človeka, keď stratí pod nohami dno. Medzi rizikovú skupinu však môžeme zaradiť deti. Tento rok už evidujeme na území SR v jeden deň v rôznych krajoch 4 topiace sa osoby, pričom v troch prípadoch to skončilo tragicky.
Existuje prevencia, ako sa nepriblížiť k stavu topenia sa?
Plávanie a kúpanie nekombinovať s alkoholom. Pri požití alkoholických nápojov osoba stráca zábrany, nevie správne vyhodnotiť situáciu, neuvedomí si riziká a precení svoje sily. Za samostatnú kapitolu pri topení považujem deti. V mnohých prípadoch je to len okamih nepozornosti rodiča alebo osoby zodpovednej za dieťa. Stačí bezbariérový prístup k bazénu, rieke alebo inej vodnej ploche. K topeniu dieťaťa nemusí prísť len pri kúpaní, ale aj keď dieťa nepozorovane odbehne k bazénu. Dieťa pri topení nekričí, preto aj rodič nie je dostatočne pozorný, nevie hneď zareagovať.
Topiacemu človeku najviac pomôžeme rýchlym kontaktom prvej pomoci?
Áno, ihneď treba kontaktovať tiesňovú linku ZZS na čísle 155. Pre laických záchranárov platí, že sa nesnažíme topiaceho sa zachrániť z bezprostrednej blízkosti priplávaním v hlbokej vode. Môže sa stať, že topiaci sa v snahe zachrániť, stiahne záchrancu pod vodu a ohrozí na živote aj jeho. Je vhodné použiť plávajúce pomôcky, ktorých by sa topiaci mohol chytiť. Dodržujeme pravidlo, že do vody vstupuje netrénovaný laik, len ak má k dispozícii ďalšiu osobu, plávajúcu pomôcku a jeho zásah je nevyhnutný. Resuscitáciu po topení zahájime, ak je topiaci sa v bezvedomí a nedýcha. Po spriechodnení dýchacích ciest aplikujeme 5 záchranných vdychov a ak sú neúčinné, začneme so stláčaním hrudníka. V prípade vykonávania kardiopulmonálnej resuscitácie operátor linky tiesňového volania naviguje záchrancu ako postupovať.
Občas môžeme mať pocit prehriatia sa, čo sme sledovali v posledných dňoch. Prečo takýto stav zažívame?
Aktuálne v týchto horúcich dňoch môže byť spôsobené prehriatie organizmu nadmerným slnením, pobytom na slnku. Hlavnou príčinou okrem samotného tepla je i dehydratácia, strata solí a minerálov. Rizikovou skupinou sú deti a seniori, osoby so srdcovo-cievnym ochorením, ale aj osoby vykonávajúce fyzickú záťaž. Samotné prehriate má varovné signály – potenie, slabosť, bolesť hlavy, začervenanie alebo bledosť pokožky. Môže byť prítomné aj zvracanie, kolaps. Ako prvá pomoc sa odporúča presun postihnutého do chladného prostredia. Sledujeme základné životné funkcie – vedomie, dýchanie, krvný obeh. Začneme s chladením – potierame povrch tela vlažnou vodou. Ak je pri vedomí a nemá pocit na zvracanie, dopĺňame tekutiny po malých hltoch. Môžeme postihnutého prikryť plachtou, ktorá je navlhčená vlažnou vodou. Ak sa stav do pol hodiny nezlepší, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Leto si „nevieme predstaviť“ bez otravných múch, komárov. Avšak sú aj nebezpečnejšie tvory, ktoré sa bránia žihadlom. Kedy je bodnutie len chvíľková záležitosť a kedy je životu ohrozujúca vec?
Pre niekoho je bodnutie hmyzom len nepríjemným zážitkom, u iného môže vyvolať až život ohrozujúcu alergickú reakciu. U väčšine ľudí dochádza po bodnutí hmyzom len ku vzniku malého, svrbivého pupáčika, ktorý za niekoľko hodín zmizne. Nejedná sa alergickú reakciu, ale len o reakciu na hmyzí jed. Ranu stačí umyť vodou a mydlom a následne priložiť studený obklad. Pokiaľ nás bodla včela, je dôležité čo najskôr odstrániť žihadlo s jedovým vačkom. Použijeme k tomu hranu nechtu alebo kreditnej karty a prejdeme miernym tlakom kože pod háčik žihadla až ho vytlačíme von.
Ak okolie rany nepríjemne svrbí, alebo sa objaví veľký opuch, ktorý sa šíri aj mimo miesta vpichu, poprípade žihľavka, ošetríme postihnuté miesto pomocou dostupného antihistaminika. Aplikovať môžeme aj lieky proti alergii. Pacienta sledujeme, nie však nutné volať linku 155. Lokálne alergické reakcie môžu pretrvávať aj niekoľko dní.
Pri týchto dvoch slabších reakciách nie je potrebná lekárska pomoc?
U ťažkých alergických reakcií, ktoré sú veľmi nebezpečné a zasahujú celý organizmus, sa svrbenie kože alebo žihľavka rozlieza po celom tele. K tomu sa pridávajú ďalšie príznaky ako opuchy krku, chrapot, sťažené dýchanie, sčervenanie tváre, návaly tepla, zrýchlený pulz, prudký pokles krvného tlaku, nevoľnosť, zvracanie / hnačka, mdloba a v tých najkritickejších prípadoch aj strata vedomia a zástava dýchania. Pokiaľ sa ktorýkoľvek z týchto prejavov objaví, kontaktujte ihneď linku 155 a privolajte odbornú pomoc.
Do príjazdu sanitky nechajte pacienta v úľavovej polohe, tzn. Tak, ako je mu dobre (položte ho alebo ho posaďte). Pokiaľ by sa vám zdalo, že začína kolabovať alebo strácať vedomie, ihneď mu zdvihnite nohy a po príjazde záchranárov ich o tomto stave informujte. Ťažká alergická reakcia, ktorá pacienta ohrozuje na zdraví a na živote, väčšinou nastupuje do niekoľkých minút, maximálne však do 24 hodín.
PETER MARTINEK, PREDSEDA SLOVENSKÉHO ČERVENÉHO KRÍŽA ÚZEMNÉHO SPOLKU ŽILINA, LEKTOR ZÁCHRANNEJ POMOCI radí, ako predísť utopeniu sa pri prvých príznakoch vyčerpanosti, kŕču či inej bolesti, znemožňujúc plávanie:
· Bazén, iná vodná plocha, s prítomnosťou plavčíka
> Neskúsený plavec – okamžite zachytenie sa buď napr. o okraj bazéna, bójky, nafukovačky; v prípade kŕču vystúpenie za bazéna, pomasírovanie a ponaťahovanie končatiny. Iní laici by sa sami nemali pokúšať o pomoc, ak nemajú dostatočné skúsenosti so záchranou. Pomôcť mu môžu posunutím nafukovačky, bójky s lanom, niečoho, čoho sa môže dotyčný zachytiť.
> Skúsený plavec – rozmasírovanie kŕču priamo vo vode, pre istotu smerovať k okraju bazénu
> Obaja – začať mávať a kričať o pomoc, aby bol rozpoznaný varovný znak zasiahnutia plavčíka
· Vodná plocha určená na plávanie, bez prítomnosti plavčíka (jazero, rieka, priehrada)
> Obaja – možnosť využiť plávaciu bójku! Ide o reflexnú, nafukovaciu pomôcku zabezpečujúcu:
» Upozornenie na prítomnosť plavca pre lode, člny, iných plavcov
» Možnosť využiť na odpočinok pri vyčerpaní, krátkom oddýchnutí si pri tréningu
» Záchrana pred utopením sa v prípade rýchleho zareagovania a využitia ako vznášadla
» Záťaž pri tréningu (využívajú napr. triatlonisti)
Na Slovensku máme 328 posádok Záchrannej Zdravotnej Služby. V Žilinskom kraji hovoríme o 42 posádkach ZZS:
10 RLP - Rýchla lekárska pomoc – posádka: vodič, zdravotnícky záchranár a lekár
26 RZP – Rýchla zdravotná pomoc – posádka: dvaja zdravotnícki záchranári z čoho je jeden vodič
5 RZP – S – Rýchla zdravotná pomoc určená najmä na sekundárne transporty (transporty pacientov medzi nemocnicami) – posádka: vodič, zdravotnícky záchranár
1 VZZS – Vrtuľníková záchranná zdravotná služba – posádka: pilot, zdravotnícky záchranár a lekár
7 ÚZZ – Ústavné zdravotnícke zariadenie (nemocnica)
V prípade, ak sú potrebné na mieste udalosti iné záchranné zložky ako napríklad:
PZ SR – Policajný zbor Slovenskej republiky,
HaZZ – Hasičský a záchranný zbor,
HZS – Horská záchranná služba, ich operátor žiada o súčinnosť a vyslanie na miesto zásahu.
