ŽILINA. Koordinátorkou projektu je Žilinčanka Eva Trulíková. Vyštudovaná kazateľka sa o bezdomovcov v minulosti nijako zvlášť nezaujímala. Ako však dnes hovorí, bolo treba pomôcť a keďže má vraj dar takéto projekty zorganizovať, prečo by to neurobila.
„Oslovila ma Ekuza, teda kňazi, ktorí sa snažia pomáhať v Žiline, či by som nevedela pomôcť s bezdomovcami. Ja som o podobnom projekte počula v Bratislave a rozhodla som sa ho preniesť do reality v Žiline,“ hovorí Eva Trulíková.
Minulý rok tak varili polievku pre bezdomovcov prvýkrát. Ako vtedy, tak aj teraz sa môžu ľudia ochotní polievku navariť, alebo vydávať, prihlásiť na konkrétny termín. „Minulý rok sa našlo dostatok ochotných ľudí. Dokonca sa nám ponúkla aj jedna reštaurácia, ktorá dávala zvyšnú polievku. Zapojili sa obyčajní ľudia, mladí, aj starší. Varili však aj niektoré firmy či žilinský klub amerického futbalu,“ prezradila Eva Trulíková.
V pondelok začal projekt svoj druhý ročník. Koordinátorka je presvedčená, že má veľký význam. I keď by bola rada, keby na polievku viac chodili bezdomovci, ktorí skutočne žijú na ulici, v bunkách, squatoch v okolí mesta. „Zväčša chodili najmä takí, ktorí prespávajú v útulku na charite. Takí, ktorých stretávate v centre, na stanici, ulici, ako predávajú Nota Bene. Ale náš projekt chce osloviť najmä tých, ktorí bývajú vonku a prežívajú zimu najdrastickejšie. Takých prišlo veľmi málo,“ uviedla.
Veria však, že tento rok pritiahnu viac aj tých najohrozenejších. Na podporu chystajú niekoľko projektov. Polievku plánujú baliť do téglikov a roznášať ju priamo medzi ľudí bez domova. Tiež budú medzi nich chodiť a pozývať ich, aby prišli sami.
Špecifikom tejto práce totiž je, že aj medzi ľuďmi bez domova funguje kastovníctvo. Ľudia z centra medzi seba ťažko púšťajú cezpoľných. To je zároveň aj dôvod, prečo sa boja prísť si po polievku do charity. „Neprídu, lebo sa hanbia, že sú špinaví, alebo sa boja, že ich tí z centra vyženú. Takýto kastový systém nastavujú práve ľudia bez domova, ktorí chodia do centra. My sa však chceme zamerať práve na tých, ktorí žijú vonku. Bohužiaľ, oveľa viac času sa venuje ľuďom, ktorí žijú v charite. Je to spôsobené najmä tým, že nie je dostatok terénnych pracovníkov, nemá ich kto zamestnávať a zaplatiť,“ myslí si koordinátorka projektu, ktorá sa sama zamestnala v diecéznej charite v Žiline.
Eva Trulíková hovorí, že problém pomoci ľuďom bez domova nie je na Slovensku nastavený správne. Nenúti ich totiž, aby sa sami snažili o návrat do normálneho života. Väčšina z nich si v podstate na tento spôsob života zvykla a úmyselne v ňom zotrváva. Pomoc, ktorú im charitatívne organizácie poskytujú, ich v tom len posilňuje.
„Na začiatku sa stalo niečo vážne, keď bol človek nútený využiť služby charity. Tá mu pomohla, dala mu strechu nad hlavou. Postupne si však títo ľudia zvykli, že nemajú žiadnu zodpovednosť, že žiť sa dá aj takto a mnohí sú tam odvtedy stále. Spohodlneli. My sa snažíme im pomôcť vrátiť sa do života, hľadáme im brigády, aby boli nútení vyjsť von. Systém však nie je nastavený tak, aby stanovil hranicu v tom zmysle, že na začiatku ti podáme pomocnú ruku, ale ďalej už musíš robiť sám. U nás sa pomáha nonstop. Ak on sám nechce, nikto ho nevykopne a nepovie mu, že tu už naše služby končia a musíš sa snažiť sám.“
To je podľa sociálnej pracovníčky škoda. V zahraničí to totiž funguje tak, že ak niekto mesiac využíva služby charity, na ďalší mesiac ju musí opustiť, aby bol nútený sa sám snažiť.
„Potom je to však aj otázka ľudí, ktorí sú psychicky chorí, sú pod tlakom agresívni a nedokážu vydržať v žiadnom zamestnaní. Je to aj otázka, čo s ľuďmi s diagnózou debilita, čo s takými, ktorí trpia rôznymi chorobami, či nie sú schopní nadväzovať žiadne vzťahy,“ uzavrela.
ZAPOJIL SA UŽ AJ ŽILINSKÝ VEČERNÍK
Do projektu Polievka pre bezdomovcov sa tento týždeň zapojí aj Žilinský večerník. Stredajší guláš budú jesť z našej kuchyne.
Michal Filek
Snímka Ľubo Bechný
