V období, počas ktorého sa pomerne často skloňujú skúsenosti ľudí s otrávenými návnadami pre psov, je dôležité situáciu nepodceniť a zabezpečiť pre svojho psa dostatočnú prevenciu. Podľa odborníka je v rámci prevencie najdôležitejšie, aby v lokalitách, v ktorých sa vyskytli akékoľvek podozrenia na podobnú nelegálnu činnosť, majitelia nenechávali svojho psa bez náhubku a vo voľnom výbehu.
V neposlednom rade je dôležité mať štvornohého miláčika vychovaného tak, aby bolo možné kedykoľvek úspešne zistiť, čo v konkrétnom momente zožral. Pes je totiž dennodenne ochotný konzumovať tie najrozmanitejšie veci.
NETREBA ČAKAŤ
„Najčastejšími otravami, s ktorými sa môže majiteľ stretnúť, sú otravy proti hlodavcom. Až na malé výnimky ide väčšinou o jedy, ktoré výrazne znížia, teda takmer vyblokujú schopnosť zrážania krvi a následne dôjde k vykrvácaniu,“ hovorí Daniel Cigánik zo Súkromnej veterinárnej ambulancie v Žiline-Závodí. Takéto návnady sa však podľa jeho slov dajú úspešne rozoznať – obvykle ide o granuly či zrná, ktoré bývajú veľmi dobre farebne odlíšené. „Už na prvý pohľad nejde o veci, ktoré niekde len tak „ležia“ alebo vypadli napríklad z kontajnera. Rozhodne treba pri takýchto podozreniach navštíviť veterinára. Pokiaľ je možné jed špecifikovať a nejde o dlhú dobu, odkedy pes otravu zožral, dá sa pomerne účinne zasiahnuť,“ vysvetľuje. Ako ďalej veterinár upozorňuje, následne sa psovi podajú lieky, po ktorých dôjde k vyvráteniu či výplachu žalúdka. „Ak je preparát naďalej v tráviacom trakte a týmto metódam je nedostupný, postupuje sa inými metódami. Pokiaľ ide o neznámu substanciu, ktorá sa nedá identifikovať a u zvieraťa zatiaľ nenastali ani sa nestihli vyvinúť konkrétne príznaky, najčastejšie sa psovi vykoná výplach a podá živočíšne uhlie.“
PODSTATNÝCH JE NIEKOĽKO FAKTOROV
Čas, počas ktorého sa môžu prejaviť prvé príznaky otravy, je podľa odborníka diskutabilný. V prípade otravy proti hlodavcom môže ísť pokojne aj o celé dni. Doba, kedy môže veterinár zasiahnuť, je preto oveľa dlhšia. „Pri týchto typoch jedov sa len zriedkakedy stane, že pes dokáže skonzumovať dostatočné množstvo na to, aby mu to výrazne uškodilo. Veľký pes by toho musel zožrať naozaj dosť. Sú však prípady, keď stredne veľký pes zožerie pár granuliek, vyprázdnime ho a podáme živočíšne uhlie. Väčšinou by to však museli byť kvantá, ktoré bežného psa ohrozia len málokedy,“ konštatuje Daniel Cigánik, podľa ktorého sa v prípade tekutých substancií môže jed celkom rýchlo dostať do tenkého čreva a rýchlo sa i vstrebať. Smrteľná otrava nie je pri bežných substanciách, ku ktorým sa môže pes v normálnom živote dostať, úplne bežným javom. „Museli by to byť už vyložene jedy, ktoré je potrebné upraviť do formy, v akej ich bude ochotné zviera zožrať. Našťastie, takéto otravy nie sú veľmi časté. Všetko závisí od mnohých faktorov, akými sú napríklad typ jedu či časový faktor,“ hovorí veterinár.
VYŠŠIA INFORMOVANOSŤ
V prípade požitia otravy však môže ísť aj o intoxikácie, ktoré dokážu psa dlhodobo ovplyvniť. „Pri niektorých chemických látkach môže dôjsť k priamemu poškodeniu slizníc, ktoré prišli do kontaktu s látkou – ústna dutina, pažerák, žalúdok a črevo. Všetko závisí od koncentrácie látky, jej agresivity a rozsahu poškodenia.“ Najčastejšími príznakmi toho, že pes zožral otravu, sú zvracanie a hnačky. Čo sa týka preparátov proti hlodavcom, ide najmä o krvácavé stavy z telesných otvorov, pri moči a v stolici. Vo výnimočne ťažkých prípadoch nastupuje i krvácanie do brušnej dutiny. „Vo väčšine prípadov sa usilujeme tlmiť prejavy, udržovať životné funkcie a uľahčiť stav tým orgánom, ktoré eliminujú tento jed z tela, podporuje sa tiež funkcia obličiek či pečene. Rovnako však poznáme otravy, ktoré prenikajú kožou. Ako prvé je preto vtedy dôležité psa poriadne okúpať akýmkoľvek saponátom a tento proces vykonať opakovane,“ radí odborník, podľa ktorého je síce v súčasnom modernom chemickom svete toxických substancií pomerne dosť, no v posledných desaťročiach sa na jednej strane sprísnili predpisy o používaní návnad, no na druhej strane sú ľudia a majitelia psov oveľa viac informovaní a v rámci prevencie i zodpovednejší. „V súčasnosti u nás našťastie nemáme skúsenosti s vážnymi otravami, zväčša ide o otravy, ktoré sú celkom bežné, takmer doslova „domáce“. Poväčšine išlo o prípady, kedy majiteľ umiestňoval nástrahy proti hlodavcom neopatrne,“ priznáva Daniel Cigánik. Najideálnejšie je preto pri umiestňovaní nástrah dbať na to, aby sa k nim pes nedostal. Pokiaľ sa stane, že pes otravu aj napriek všetkému zožral, vhodné je prísť k veterinárovi aj spolu s obalom z nástrahy či zvyškami podozrivej látky, pričom odborník vtedy dokáže zistiť jej druh a správne zhodnotiť stav psa.
