Ste doma v Žiline prakticky pár hodín. Cítite, že si potrebujete dostatočne oddýchnuť po hektickom mesiaci?
Konečne som prišla domov, z čoho sa celkom teším, lebo boli to skutočne náročné dni. Musím si na to celé okolo mňa zvyknúť, zatiaľ to je v pohode, ale uvidíme, čo sa udeje ďalej. Po majstrovstvách sveta som toho mal dosť, čo som cítila potom na ľade, no nakoniec to dopadlo dobre a domov do Žiliny som priniesla striebornú medailu. Toto je moja prvá medzinárodná medaila, takže to sa potom oddychuje dobre.
Na svetovom šampionáte do 18 rokov ste ovládli všetky individuálne štatistiky. Boli ste najproduktívnejšia hráčka i získali ste cenu MVP. Ako si toto uvedomujete s odstupom času?
Bolo to super. Som veľmi vďačná, že sa mi to mohlo podariť. Mám rada veľké turnaje, na ktorých sa môžem predviesť. Myslela som si, že to bude o niečo ťažšie. Zvládla som to dobre. Prekvapilo ma, že som vyhrala toľko cien.
Zmenil sa vám troška život, keď ste zrazu pre celé hokejové Slovensko malá veľká hviezdička?
Pre mňa osobne určite nie, všetky tie kúsky na ľade sú normálne veci, lebo na tréningu to robím hocikedy. Chápem, že pre tých, čo ma nepoznajú, je to troška niečo iné, ale každá pochvala teší.
Máte doma už nejaké hviezdne maniére, napríklad upratovať si izbu sa vám už asi nechce?
Musím sa priznať, že ja som troška bordelár. Ale rodina mi prízvukuje, aby som bola stále pri zeme a nelietala v oblakoch. Takže, verím, že nemám žiadne maniére a ani nebudem mať.
Už ste si zvykli na rastúcu popularitu, každú prosbu o fotografiu zvládate s prehľadom?
Niečo pre mňa nové, musím si na to zvyknúť. Poteším sa z toho, no za prvý deň ma zastavili mladí chlapci v Žiline a pogratulovali mi, teda doma v pohode. Bola som už aj v škole, musím sa snažiť zdokonaliť v štúdiu, čo je pre mňa väčšia priorita.
Prezradíte, aké ste mali polročné vysvedčenie i aké boli reakcie vašich spolužiakov?
Mala som štyri dvojky, čo nie je až také zlé. Boli z matematiky, fyziky, chémie a geografie, no ostatné boli jednotky. S triednou učiteľkou som bola v kontakte počas oboch turnajov, no chalani si klasicky robili srandičky, ale to som ja už dostatočne vytrénovaná.
Je pre vás najväčším vzorom váš brat Šimon, ktorý je tiež hokejista?
On ma všetko ohľadom hokeja naučil, musím mu za to poďakovať a verím, že sa mu bude dariť v hokejovej kariére a presadí sa. Hlavne mu prajem ako aj žilinským Vlkom, aby postúpili do extraligy, kde Žilina jednoznačne patrí.
Čo plánujete do budúcej sezóny?
Mám už nejaké ponuky, rada by som išla do Ameriky. Následne je mojím cieľom ísť na vysokú školu a tam hrať ženskú univerzitnú ligu. Určite by som chcela vyštudovať strednú školu, potom univerzitu a uvidíme, čo ďalej život prinesie. Zatiaľ rozmýšľam týmto smerom, ale snívam zo športového hľadiska o tom, že by som si raz zahrala na zimnej olympiáde, to mám taký najväčší sen.
Stíhate sa venovať vo voľnom čase aj nejakým záľubám?
Ani nie. Pozriem si rada Netflix, či popočúvam hudbu, ale inak riešim len hokej. Som do neho zbláznená.
Máte odkaz pre našich čitateľov Žilinského večerníka?
Poznám vaše noviny, keď sa tam objaví niekedy brat na fotografiách. Budem rada, keď budú ľudia podporovať žilinský hokej a fandiť nám. Môžete od nás čakať veľké veci a snáď vám bude robiť obrovskú radosť.
