Organ značky Kuhn poznáme pod menom Nelietajúci Cyprián. Ako vzniklo toto pomenovanie?
Rada pomenúvam veci, aj hudobné nástroje. Tento organ má prospekt v tvare krídla. V čase, keď ho priviezli z Bratislavy, nehral. Nemohol „lietať“. Preto mi napadla táto slovná väzba – Legenda o nelietajúcom Cypriánovi. Keďže ho vyrobila východonemecká organárska firma Kuhn, dostal od vedenia SNGG aj priezvisko Cyprián Kuhn.
Prvý benefičný koncert na obnovu tohto nástroja bol 11. 12. 2023. Oslovila táto aktivita verejnosť?
Priznám sa, obavy boli. Ale pomohol špecificky krásny rozmer priestorov SNGG a ľudia, ktorí ho spoluvytvárajú. Ľudia, poslucháči však prišli a po prvom koncerte sa finančne pokryla prvá etapa opráv. Ďakujem všetkým, ktorí prišli a chápu, že tento nástroj má svoje poslanie, umiestnenie a dôstojné využívanie.
Bol tento prenosný organ predtým v Bratislave?
Áno, bol v priestoroch Slovenskej filharmónie (SF). Svojho času ho zabezpečil pre potreby orchestra prof. F. Klinda. Od roku 1991 sa však nevyužíval, časom ho presunuli do depozitu a ani samotný pán profesor nevedel, čo sa s ním stalo. V našej emailovej komunikácii som p. Klindovi spomenula obnovu organu a veľmi ho to potešilo. Najmä že organ už v osemdesiatych rokoch 20. stor. v Žiline bol, nahrávala sa na ňom organová platňa v priestoroch Domu umenia.
Ako vyzeral samotný presun organu do Žiliny?
Najprv sa nástroj potreboval vymaniť z depozitu vyradených nástrojov SF. Potom nasledoval proces, aby organ legálne mohol ostať v Žiline. Vďaka mohutnej podpore vedenia SF to šlo potom rýchlo, zabezpečil sa transport, vykladanie nástroja a jeho bezpečné „uskladnenie“. Zatiaľ je v priestoroch Novej synagógy a budúcnosť ukáže ďalšie možnosti.
Je bežné, aby bol organ prenosný?
Nie je to nezvyčajné. Organy svojou veľkosťou delíme na portatívy, pozitívy a väčšie nástroje s pedálom. Portatív je malinký organček, ktorý sa dá zavesiť na rameno a používať aj počas chôdze. Pozitív má 2 – 6 registrov a tiež môže byť prenosný. Takzvaný truhlový pozitív sa využíval aj pri púťach, kde ho dvaja muži pomocou držadiel niesli a organista stíhal hrať.
V súčasnosti organ zn. Kuhn zažíva svoju opravu. Čo sa na organe môže pokaziť?
Všeličo. Tento organ sa poškodil už pri prevoze. Oslovila som pána Franzena a on má nad Cypriánom technický dohľad. Píšťaly boli zašpinené, niekoľko z nich zlomených. Svoje urobilo i dlhé státie a nepoužívanie. Posledné úpravy prebehli v deň koncertu: doplnili sa chýbajúce píšťaly a naladili sa rozladené registre. Vo všeobecnosti organom nerobí dobre prílišná zmena teplôt, priveľké sucho alebo vlhko. Ľudí organy lákajú, ale treba k nim vedieť aj odborne pristupovať.
Čo vás priviedlo k hre na organe?
Výchova v rodine, organové platne môjho otca, gény môjho starého otca z maminej strany. Ten vyštudoval na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule a všetky deti (5) viedol k hudbe. A, samozrejme, nezabúdam na ZUŠ v Hriňovej, kde ma viedla p. uč. Oľga Drobová, ešte stále aktívna kantorka CZ ECAV vo Zvolenskej Slatine. Samotné podmienky organu v hriňovskom kostole majú koncertný charakter, škoda, že ich toho času miestni vôbec nevyužívajú.
Je náročné hrať na organe rukami a nohami zároveň?
Organová hra je aj o fyzickej kondícii. Preto – a aj preto športujem. Venujem sa behu.
Ste pedagogičkou na Konzervatóriu v Žiline. Má absolvent vášho odboru uplatnenie? Je po organistoch dopyt?
Študovať hru na organe je krásne. Vytrvať pri ňom i po skončení školy nie je vždy jednoduché. Určite sa o vás agentúry nepobijú, lebo nie sú (smiech). Ja som bola členkou Spolku koncertných umelcov 20 rokov a mala som iba dva koncerty. Všetko ostatné koncertné hranie si organizujem sama, respektíve rada sa vraciam tam, kde som už kedysi koncertovala. Uvidíme, aký vývoj bude mať náš študijný odbor. Cirkevná hudba sa začala vyučovať po roku 1992. Sólový organ sa učil aj predtým. Myslím si, že je nutné aktualizovať učebné osnovy zo sedemdesiatych rokov minulého storočia v prospech žiakov a dnešnej praxe.
Situácia v kostoloch býva rôzna. Stretávam sa osobne s pozitívnym prístupom oboch konfesií, o tom svedčí aj moja relácia Like pre organ na vlnách rádia Mária Slovensko. Myslím si, že kňazi radi komunikujú s organistom, ktorý má primerané hudobné vzdelanie. Citlivou otázkou je finančné odmeňovanie, ak vôbec nejaké je. Berie sa to plošne ako obeta, časovo zaväzujúca. Aj lekár robí svoju prácu obetavo, no za úplne iné peniaze. Stane sa, že vo farnosti vzdelaného organistu s nárokom na plat vymenia za „lacnejší“ model s tým, že priemerný poslucháč rozdiel v hre nezachytí. Tu by som rada odcitovala vetu: „Každý robotník je hodný svojej odmeny.“
Chcem organistov povzbudiť, aby sa nebáli bojovať o primerané ohodnotenie svojich hudobných zručností.
Vaša škola disponuje cvičným nástrojom? A čo cvičenie mimo priestorov školy?
Na Konzervatóriu máme jeden píšťalový a dva digitálne organy. Študenti určite oslovujú správcov farnosti vo svojom bydlisku. Kostoly sú však často aktívnym miestom aj iných ľudí, preto treba citlivo doladiť spoluprácu a možnosti na cvičenie. Najlepším riešením je mať svoj organ doma.
