Kedy ste sa dozvedeli o mieste v základnej zostave?
Určite sa mi splnil sen, za šancu vďačím hlavne trénerom, ale viac ma mrzí konečný výsledok. V týždni nikdy nevieme, kto napokon nastúpi. Až v piatok počas predzápasového tréningu sme nacvičovali postavenie a vtedy si ma tréner zavolal. Už som vedel, že nastúpim. Zranenia sú súčasťou futbalu, potrebujeme sa chopiť šance a zahrať čo najlepšie.
Hrali ste na troch stopérov, hrá sa vám dobre v tomto rozostavení?
Hralo sa mi dobre, lebo to dosť trénujeme. Pomohli mi aj spoluhráči, lebo ma na ihrisku koučovali a celkom to bolo fajn. Myslím, že môj výkon bol priemerný. Na jednej strane som spokojný s výkonom, ale bol by som radšej, keby sme aspoň bodovali.
Duel rozhodla posledná minúta s výstavným gólom domáceho Regáliho. To muselo poriadne zabolieť.
Keď som videl ten moment, tak som si povedal, ako sa to dá takto trafiť? Taký gól padne možno jeden zo sto podobných striel. Veľká škoda, mohli sme bodovať.
Očakávate nejaké zápisné do klubovej kasy za prvý štart?
Chalani si na mňa už brúsia zuby. Na starosti to má náš brankár Samo Petráš a vždy sa poradí so staršími, ako je Kubo Paur. Zatiaľ nepoznám presnú sumu, ani som sa nepýtal, koľko ma to bude stáť. Spievať asi nebudem, to možno niekedy neskôr.
Váš otec Anton bol známym žilinským futbalistom, ako prežíva vaše zápasy?
Doma si vždy preberieme momenty z každého zápasu. Nie je to s nejakými väčšími emóciami, ale pokojne, v dobrom. Som rád, že aj on mi pomáha k rastu, aby som bol lepším a lepším hráčom. Budem robiť všetko preto, aby som mohol pravidelne hrávať.
Ako bude vyzerať tento tréningový týždeň?
Sú špeciálne opatrenia, môžeme mať tréning, ale po ňom musíme ísť domov. Nemáme sa vôbec zdržiavať na štadióne, ostatné pokyny po novom zatiaľ nepoznám. Budeme sa riadiť pokynmi trénerov a vedúceho mužstva.
V nedeľu ste mali deň voľna, oddýchli ste si?
Ráno sme sa boli s rodinou prejsť do lesa u nás v Hornom Hričove a popoludní som relaxoval pri pozeraní futbalových zápasov. Nič špeciálne.
