V zmysle § 13a Obchodného zákonníka niektoré rozhodnutia súdov spôsobujú, že osoba, ktorej sa týkajú, nemôže vykonávať funkciu člena štatutárneho/kontrolného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve.
Táto osoba nemôže byť konateľom s. r. o., členom predstavenstva a. s., členom dozornej rady kapitálových obchodných spoločností, predsedom družstva a pod. Zákon takýmto osobám zakazuje byť vedúcim organizačnej zložky či podniku zahraničnej osoby a prokuristom.
Trvanie zákazu vyplýva z rozhodnutia, ktoré je podkladom pre vylúčenie. Platí, že na podklade rozhodnutia súdu ide o 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia.
Obchodný zákonník uvádza, že rozhodnutím o vylúčení je rozhodnutie, o ktorom to ustanoví zákon. Je teda nevyhnutné zalistovať v iných právnych predpisoch.
Príkladom sú rozhodnutia v zmysle § 61 Trestného zákona, ktorými sa ukladá trest zákazu činnosti. S ním sa stretávame v podobe zákazu viesť motorové vozidlá. Tento druh trestu však možno uložiť aj vo forme zákazu výkonu povolania/funkcie. Súd môže páchateľa odsúdiť aj na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho/dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku a pod. Ak vám bol uložený tento druh trestu, budete v registri diskvalifikácií.
Ďalším príkladom je rozhodnutie o pokute za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dôvodom na diskvalifikáciu sú aj rozhodnutia súvisiace s Registrom partnerov verejného sektora (RPVS). Rozhodnutia, ktorými dochádza k výmazu partnera z dôvodu nesprávnosti údajov alebo z dôvodu uloženia pokuty pre nepodanie návrhu na vykonanie zmeny v zápise, sú rozhodnutiami o vylúčení.
Diskvalifikované osoby sú vedené v tzv. registri diskvalifikácií. Tento je aktuálne verejne dostupný na webstránke ministerstva spravodlivosti. Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení prestáva byť vylúčený zástupca členom štatutárneho/dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim podniku zahraničnej osoby, vedúcim organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách. K zániku funkcie dochádza zo zákona a dotknutá osoba bude vymazaná z príslušných zápisov v obchodnom registri.
V prípade štatutára je nutné brať do úvahy, že po jeho vylúčení a zániku funkcie nie je oprávnený v mene spoločnosti konať. Aj preto zákon ukladá vylúčeným osobám povinnosť informovať obchodné spoločnosti, že došlo k ich vylúčeniu.
Aby sa zamedzilo obchádzaniu zákona a poskytla sa ochrana tretím stranám, je ustanovené, že ten, kto koná ako vylúčený zástupca, preberá zo zákona ručenie, ak nároky tretej osoby neuspokojí obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene alebo na účet ktorej vylúčený zástupca koná. Ak vylúčený štatutár postupuje tak, akoby k vylúčeniu nedošlo, automaticky sa stáva ručiteľom a môže byť siahnuté na jeho majetok.
Ustanovenie § 66 ods. 1 a ods. 3 Obchodného zákonníka ukladá povinnosť ustanoviť nového štatutára, ak jedinému štatutárovi zanikol výkon funkcie. Ak sa tak nestane, vylúčený štatutár podá návrh na zrušenie spoločnosti. Neustanovenie orgánov spoločnosti dlhšie ako tri mesiace je dôvodom na zrušenie spoločnosti, pričom súd o ňom môže rozhodnúť aj ex offo. Diskvalifikácia štatutára tak môže viesť k výmazu a zániku spoločnosti.
