„Ajvenhou tu jú-es-ej“ (Ivanho to USA). Umelecký fotograf Ivan Kelly Köhler sa vyberie po stopách Andyho Warhola, Milesa Davisa a Charlesa Bukowskeho.
Fotografia M. Davisa vznikla vo Varšave v 80. rokoch.
Život ho vie vraj stále prekvapiť. „Za prvé, šok v mojom živote nastal, že som sa dožil 70-tky, čo je úžasné. I keď sa nesmiem vychvaľovať, veď z 55 spolužiakov všetkých stupňov je už 19 mŕtvych,“ hovorí Ivan Köhler. Veľké prekvapenie prišlo spolu s návštevou spoza veľkej mláky. „Objavil sa človek, spolužiak môjho priateľa Mira Hrianku, z Vysokej školy dopravnej, Kanaďan. Usmiate, čarovné slniečko. Navštívil môj ateliér a z pána, ktorého som videl prvýkrát, sa stal môj mecenáš a ten ma pozval do USA. V súčasnosti žije a pracuje v New Yorku. Nikto mi ešte nič takéto nikdy neponúkol,“ objasňuje s nadšením fotograf.
To sa mu snáď ani nesnívalo! Hoci má Ameriku všade, Köhler, ktorý mal po ’68 zákaz vycestovať z krajiny a 23 rokov žil v azyle, si napokon odhryzne z „veľkého šťavnatého jablka“. Cieľom jeho pochôdzok však nebudú mrakodrapy a tradične navštevované turistické miesta. „Mám naplánovanú cestu po stopách Andyho Warhola, po stopách absolútne geniálneho umelca, Milesa Davisa, ktorý je pre mňa jazzová špička a každého by som naučil milovať ho, Charlesa Bukowskeho, od ktorého mám všetky knihy. Prejdeme cintoríny a miesta, kde títo ľudia čosi zanechali,“ vysvetľuje Kelly. Cestu za kultúrnymi velikánmi obohatí i návšteva súkromnejšieho charakteru. „Minulý rok som nadobudol materiál, z ktorého vzišlo to, že moja matka sa narodila v Newarku pri New Yorku. Na fotografii je ako ročné dieťatko so svojimi súrodencami a rodičmi. Volala sa Rosaly Bartos, no na Slovensku sa musela premenovať na Ruženku. Otec bol dôstojník a mal by problém, ak by mal kontakty s Amerikou. Mama minulý rok zomrela a ja v 70 rokoch dostávam impulz navštíviť jej rodisko, o ktorom som celý život v podstate nič nevedel. Pravdepodobne aj na záver môjho života uvidím, kde sa narodila,“ pokračuje Kelly.
V USA bude pátrať po stopách svojej rodiny. „Mám knihu z Wisconsinu, kde sú spomínaní Bartošovci, ktorí hľadali nejaké kontakty na Slovensku tejto famílie. Pokúsim sa ich kontaktovať. Tú cestu venujem spomienke na matku. Je to pre mňa skvelý zážitok, že som sa dožil niečoho takého,“ dodáva.
Čo chystá Kelly Factorium?
V New Yorku sa tiež chystá stretnúť s dizajnérom a fotografom, ktorý celý život pracoval v Metropolitan museum. „Je už na dôchodku a prijme ma. Ten môj mecenáš si myslel, že bude nadšený, keď príde blázon zo Žiliny, Slováčik, a ukáže mu svoju tvorbu. Poslal som mu knihu a iné materiály, a on sa vyjadril, že takých ako ja je v New Yorku milión,“ smeje sa. „V Amerike sa nepresadíš tým ako vyzeráš a čo máš za sebou, musíš mať odporúčanie. Ale ja si od toho nič nesľubujem, uvidíme,“ hovorí Kelly.
Vo svojom veku je neuveriteľne činorodý. Okrem toho, že stále vo veľkom tvorí, v týchto dňoch konzultuje publikáciu vychádzajúcu k 40. výročiu Bratislavských jazzových dní. Kniha nabitá informáciami, fotografiami, prehľadne graficky upravená, konečne príde na náš trh. „Krst i s koncertom určite pripravím v Žiline a bude aj výstava vzhľadom na skutočnosť, že moju kariéru som začal práve na 1. BJD v slávnom Véčku,“ vysvetlil.
Chce postaviť sochu jeho „miláčikovi“, spisovateľovi, Bohumilovi Hrabalovi vo Vrátnej, a tiež zrealizovať múzeum fotografie žilinských autorov minulého storočia – Robinsonovej, Kállaya, Gregora, Rapoša, Reisera, atď., múzeum Beatles fotografa Deža Hoffmanna a múzeum fašiangového umenia Vladimíra Kompánka a Carnevalu Slovakia. Práve dokončil výber prác s tematikou cyklista Peter Sagan očami detí – výtvarná súťaž. „Neskutočný nápad Petra Zanického. Kategórie od 5 do 15 rokov. Nápaditosť, fantázia, humor, všetko je v tých čarovných prácach. Pre zaujímavosť je to 1601 zúčastnených,“ hovorí.
Nedopustí ani stratu jazzovej identity nášho mesta. „Na konzervatóriu bude tento rok aj vďaka podpore primátora ďalší ročník jazzového festivalu spojeného s prehliadkou mladých jazzových skupín. Takisto sa v Žiline v Mestskom divadle uskutočnia Bratislavské jazzové dni,“ menuje.
Bohémsky a umelecky bohatý život Ivana Köhlera by mal vyjsť i v knižnej podobe. „Ja už mám taký chaos v hlave, môže mi odísť pamäť a čo potom? Musím to dať na papier. Toľko informácií z umenia, jazzu a športu - ako dlho môžem mať v tej hlave taký computer?“ uzatvára.
Veronika Cvinčeková
Snímky Ivan Köhler
