Vo štvrtok 21. februára 2019 uplynie rok od chladnokrvnej vraždy Jána a Martiny. Vraždy, ktorá navždy zmenila naše životy, vraždy, ktorá zmenila Slovensko. Už rok sa stretávame na námestiach, voláme po slušnosti a spravodlivosti. Vytváreme spoločenstvo, ktoré žiada novú kultúru spravovania vecí verejných, chce slušnosť, nie aroganciu a nenávisť, volá po pravde a spravodlivosti namiesto klamstva a bezbrehého populizmu. Spoločne sme strhli oponu a dostali možnosť naplno vidieť, ako sa v našej krajine zametala korupcia pod koberec, ako policajní funkcionári zneužívali políciu, ako sa ubližuje nevinným a slabším.
Farmári, učitelia, zdravotné sestry a mnohí ďalší boli roky zabúdaní a ich problémy odsúvané na okraj, a to len preto, aby krajinu mohli rozkrádať „naši“ ľudia. Vidíme, že niektorí politici nemajú naďalej problém používať nenávisť a konšpirácie ako pracovnú metódu. Hneváme sa na tých, ktorí nemajú odvahu vyvodiť voči sebe osobnú zodpovednosť. Tituly, hodnosti a funkcie sú pre nich viac ako pokora a úcta k pravde a vzdelaniu. Hanbíme sa za hrubosť a cynizmus ľudí vo verejných funkciách. Voláme po slušnosti a ako odpoveď prichádza výsmech, osobné útoky a klamstvá. No my sa nevzdávame a ani nevzdáme. Chceme slušné a spravodlivé Slovensko.
Naše požiadavky stále pretrvávajú. Voláme po vyšetrení vraždy Jána a Martiny. Ak sa chceme posunúť ďalej, musíme poznať mená tých, ktorí si túto obludnú vraždu objednali. Voláme po dôveryhodnej vláde, takej vláde a takej politike, ktorá je skutočnou službou všetkým ľuďom, politike, ktorá prináša víziu a riešenia. Za rok sme o našej krajine zistili viac ako kedykoľvek doteraz. Je v nej nádej aj sila, ktorá dokázala poslať nedotknuteľných preč z ich pozícií. Svetlo, ktoré dokáže prežiariť tmu.
Nesmieme však prestať. Vražda Slovensko zmenila a my sa nevzdáme, budeme pokračovať. Každý jeden z nás, každý, kto prichádzal na námestia, každý, kto sledoval dianie a aktívne sa zaujímal, je súčasťou veľkého spoločenstva, na ktoré sme čakali, ktoré tvoríme a je nás stále viac. Ona i on je tá, ten, na ktorých sme čakali. My spoločne sme tí, na ktorých sme čakali.
Ján a Martina, vo vašom mene, v mene všetkých, ktorým je v tejto krajine ubližované, v mene nás všetkých nezabudneme a pokračujeme na slovenských námestiach vo štvrtok 21. februára 2019. Nemýľte si našu slušnosť s nedostatkom ochoty a odvahy vytrvať. Nezabudneme! Pokračujeme!