Vaše výkony na ihrisku v jesennej časti boli plné pohody, tá prichádzala postupne gólmi a víťazstvami.
Neviem, či toto môžem hodnotiť práve ja, ale cítil som sa veľmi dobre, ako aj teraz. A veľkú zásluhu na mojej streleckej forme majú aj spoluhráči. Bez nich by to nešlo, hovoríme o futbale a v našom tíme špeciálne o skvelom kolektíve. Snažím sa užiť si každú minútu na ihrisku, aby som mal z toho, čo robím, radosť.
Je tým základným stavebným kameňom úspechu skvelá partia okolo celého žilinského Béčka?
Presne tak, v kabíne je veľmi silná partia chalanov, ktorí sa chcú baviť futbalom. Pretože každý jeden hráč chodí do práce a tréningy absolvuje po práci, avšak len čo si oblečieme pred zápasom žilinské dresy, snažíme sa zápas si užiť a hrať futbal pre divákov, čo si myslím, že sa nám vo viacerých domácich zápasoch aj darilo.
Zažili ste po vašich futbalových potulkách podobnú skvelú partiu ľudí?
Dá sa povedať, že táto žilinská je najsilnejšia. Určite by som však spomenul aj pôsobenie v Taliansku či moje rodné Stráňavy, kde mám nezabudnuteľné spomienky.
Vy ste hrávali aj v zahraničí, naposledy ste nakukli aj do žilinského Áčka. Je to veľký rozdiel, Béčko a Áčko?
V prvom rade my sme všetci jedna veľká rodina, takto by som to nekategorizoval. Brána medzi Áčkom a Béčkom je tenká, treba poctivo na sebe pracovať a šancu má každý. I keď je jasné, ak je hráč profesionál, musí trénovať intenzívnejšie, čo sa musí prejaviť aj na výkone. Napríklad na dokreslenie, naše tréningy v Béčku sú 4-krát do týždňa po hodine a pol.
Kde beriete energiu pre vašu neúnavnú bojovnosť počas zápasu?
Veru neviem, je to vo mne. Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale do každého zápasu dávam zo seba všetko. Je to môj herný štýl, ktorým sa vyznačujem a som rád, že sa mi darí aj strelecky.
Pred pôsobením v Žiline ste okúsili exotiku v Thajsku, aké to bolo?
Malo to plusy aj mínusy, fantastické sú tam divácke návštevy, ktoré mi chýbajú na Slovensku. Avšak panovalo tam neskutočné teplo a museli sme trénovať v náročnom cykle od siedmej rána do desiatej, potom nejaký obed a zase od tretej do piatej poobede. Ale mám skúsenosť, teraz som rád, že som v Žiline.
Máte nejaký futbalový vzor či životné krédo, ktoré vás posúvajú neustále vpred?
V tomto smere nemám nejakého svetového futbalistu, pre mňa vždy bol a bude vzorom nielen vo futbale, ale aj v živote, môj otec. A moje krédo je mať úsmev na tvári. Týmto ho chcem aj takto poslať nášmu bývalému spoluhráčovi Marekovi Žákovi, ktorý ten úsmev pri futbale stratil. Našťastie ho postupne v živote nachádza.
Juraj Vnuk
Snímka Ľudovít Košálko
