BYTČA. Doteraz mohol primátor robiť zmeny neobmedzene často, pričom len jednotlivé prípady nemohli presiahnuť sumu 10-tisíc eur. Len v roku 2012 využil Miroslav Minárčik túto kompetenciu dvanásťkrát v súhrnnej výške takmer 25-tisíc eur. Poslancov pobúrili najmä prípady, keď rozpočtové opatrenie vydal napriek tomu, že s presunom peňazí zastupiteľstvo nesúhlasilo.
Bývalý primátor Peter Korec mohol rozhodovať o použití 1660 eur. Novozvolenému Miroslavovi Minárčikovi poslanci túto právomoc zdvihli hneď na druhom zasadnutí, pričom dôvodom boli eurofondy a havárie. Milan Zátek (SDKÚ) sa na protest vzdal mandátu. „Ani jeden prípad sa minulý rok netýkal eurofondov a len jediný raz išlo o haváriu za 2-tisíc eur. V dvoch prípadoch bol dokonca porušený Štatút mesta, keď rozpočtové opatrenie presiahlo sumu 10-tisíc eur, ale primátor ho rozdelil na dve samostatné a ešte nám to ani neoznámil tak, ako podľa štatútu mal,“ hovorí poslanec Milan
Ovseník.
Opravy chodníkov na Lombardiniho a Moyzesovej ulici realizoval v tom istom čase rovnaký dodávateľ v súhrnnej cene 11 180 eur. Miroslav Minárčik vydal rozpočtové opatrenia krátko pred zasadnutím zastupiteľstva a dokonca o nich poslancov neinformoval, čím, podľa nich, sám porušil štatút, ktorým sa pred hlasovaním oháňal. Poslanci obmedzenie právomocí primátora schválili v pomere 9:3, teda trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov.
Nie je však jasné, či Miroslav Minárčik uznesenie podpíše. Štatút mesta totiž uvádza, že na jeho zmenu je potrebná trojpätinová väčšina zo všetkých 17 poslancov zastupiteľstva. Návrh by tak mohol prijať až 11 hlasmi. „Štatút mesta je platný a jasne hovorí, že treba 3/5 všetkých poslancov. Má to svoju logiku, keďže o najzásadnejších otázkach mesta rozhoduje takáto kvalifikovaná väčšina. Toto je
platné právne stanovisko mesta a ja z neho neustúpim,“ uviedol pred hlasovaním primátor Minárčik.
Podľa poslancov však štatút nie je v súlade so zákonom o obecnom zriadení, podľa ktorého sa nariadenia mesta schvaľujú 3/5 väčšinou prítomných a keďže má zákon vyššiu právnu silu ako štatút mesta, malo byť uznesenie schválené. Či ho však primátor podpíše, nie je jasné. Na otázky Žilinského večerníka do uzávierky tohto vydania neodpovedal, odpovede sľúbil budúci týždeň, k téme sa potom vrátime.
Nami oslovení právnici však nie sú vo svojich stanoviskách jednotní. Advokát spolupracujúci s Transparency International Slovensko Vladimír Pirošík je dokonca presvedčený, že na obmedzenie kompetencií primátorovi stačilo poslancom 7 hlasov. „Zákon o obecnom zriadení totiž hovorí, že na schválenie všeobecne záväzného nariadenia (VZN) mesta je potrebných 3/5 hlasov prítomných
poslancov a na prijatie uznesenia stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Štatút mesta však podľa zákona nie je VZN a preto na jeho zmenu stačí nadpolovičná väčšina prítomných, teda v tomto prípade to bolo 7 poslancov,“ uviedol Vladimír Pirošík.
Ak sa však primátor rozhodne uznesenie nepodpísať, nebudú mať, podľa Pirošíka, poslanci iné východisko, len sa pokúsiť prelomiť jeho veto 3/5 väčšinou. Ďalší právnik, ktorého Žilinský večerník oslovil, avšak neželá si byť menovaný, tvrdí, že si vie predstaviť argumenty aj za to, že poslanci zmenu štatútu schválili, aj proti tomu. „Je pravda, že zákon má vyššiu právnu silu, avšak neznamená to, že zmena zákona automaticky mení aj štatút. Každý verejný orgán môže robiť len to, čo mu zákon dovoľuje, ale v tomto prípade zastupiteľstvo prijatím takéhoto štatútu obmedzilo samo seba a to je vo verejnom práve prípustné. Viem si však predstaviť aj úplne opačný právny názor,“ povedal právnik.
Politológ Ivan Rončák však hovorí, že ak poslanci v minulosti takto výrazne obmedzili svoje právomoci, a naopak, priznali ich primátorovi, je to v rozpore s duchom zákona, ktorý stanovuje, že jedným zo základným práv poslancov je schvaľovať rozpočet a robiť v ňom zmeny.
Michal Filek
Snímka Branislav Šušolík
