Podľa fakultnej nemocnice však starostlivosť v rozsahu tohto typu už dnes poskytuje. Doposiaľ však bola vzhľadom na širokú spádovú oblasť a veľký počet pacientov značne stratová. Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) v Žiline je totiž najväčším poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v kraji a postarať sa musí približne až o 80 % akútnych pacientov.
„Zaradenie do urgentov druhého typu práve reálnejšie reaguje na tieto skutočné výkony a zdravotnú starostlivosť, ktorú už dnes v takom rozmere poskytujeme. Staráme sa o jeden z najväčších okresov – Žilinu, ale aj Bytču, Kysucké Nové Mesto, v niektorých odbornostiach je to i Čadca a dokonca časť Považskej Bystrice. Spolu to predstavuje spád štvrť milióna obyvateľov,“ informuje generálny riaditeľ FNsP Žilina Igor Stalmašek.
„Do siete urgentných príjmov typu dva pre dospelých bude zaradená aj Fakultná nemocnica v Žiline. Tento typ urgentného príjmu bude poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť pacientom ako oddelenie urgentnej medicíny. Na urgentných príjmoch typu dva bude širšia požadovaná minimálna odbornosť špecialistov, ako aj materiálno-technické zabezpečenie, to znamená, že tam bude viac lekárov špecialistov na jednom mieste s kompletným zdravotníckym vybavením pre poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Tisíce navyše
Moderný urgentný príjem vybudovali v žilinskej nemocnici v roku 2011. Pre presun do druhého typu tak spĺňal takmer všetky podmienky. Nové zaradenie urgentu podľa nemocnice sľubuje modernejšie vybavenie, no predovšetkým lepšie finančné ohodnotenie. Samotný pacient však výraznú zmenu nepocíti.
„Význam zaradenia urgentného príjmu je pre pacientov na prvý pohľad možno málo viditeľný, keďže bežne si v danej situácii nevšímajú konkrétne prístrojové vybavenie alebo nepoznajú odbornosť lekárov. V popredí je ale predovšetkým zdravotná starostlivosť ako celok. Urgent sme však dovybavili novou technikou, takže niektoré zmeny pocítia viac odborníci – zdravotníci, ktorí ju následne prenesú do starostlivosti o pacientov,“ podotýka hovorkyňa nemocnice Lenka Záteková.
Pre žilinskú nemocnicu je od 1. mája naplánovaných 162-tisíc eur mesačne. V porovnaní s minulosťou tak ide o rozdiel v desiatkach tisíc eur navyše. „V rámci urgentného príjmu druhého typu nám bude pridelená významne vyššia časť finančných prostriedkov, ktorá viac pokryje reálne náklady. Vďaka lepšiemu finančnému ohodnoteniu dokážeme ďalej rozvíjať urgentnú medicínu a pokračovať v skvalitňovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti na tomto pracovisku.“
V súvislosti s novým typom urgentu sa podľa hovorkyne nemocnice v súčasnosti uskutočňujú posledné rokovania, po ktorých nemocnica požiada o zazmluvnenie urgentného príjmu druhého typu poisťovňou. Na žilinskom urgentnom príjme lekári v súčasnosti denne ošetria v priemere až 100 pacientov. V rámci ústavných pohotovostných služieb ide zhruba o polovicu.
